Vyplýva to z výsledkov sčítania všetkých hlasov, ktoré v noci na pondelok zverejnilo ministerstvo vnútra. Macronovo len vlani založené hnutie Republika vpred (LREM) a jeho centristickí spojenci zo strany MoDem získali 32,3 percenta hlasov. Konzervatívna strana Republikáni (LR) a jej spojenci zo širšieho stredopravého tábora dostali 21,6 percenta hlasov.
Za krajne pravicový Národný front (FN) Marine Le Penovej hlasovalo 13,2 percenta zúčastnených voličov a krajne ľavicovú stranu Nepoddajné Francúzsko (FI) prezidentského kandidáta Jeana-Luca Mélenchona ich volilo 11 percent.
Donedávna vládnuca Socialistická strana Macronovho predchodcu Francoisa Hollanda, najväčšia v doterajšom Národnom zhromaždení, sa výrazne prepadla, keď spolu s ďalšími subjektmi umiernenej ľavice skončila so ziskom len 9,5 percenta platných hlasov, informuje ďalej agentúra DPA.
Na nedeľňajšom hlasovaní sa zúčastnilo 48,7 percenta voličov, čo je rekordne málo v novodobých dejinách Francúzska. Prognózy inštitútov pre výskum verejnej mienky pripisujú Macronovmu táboru viac než 400 z 577 kresiel v Národnom zhromaždení, dolnej komore francúzskeho parlamentu, po druhom kole volieb, ktoré sa uskutoční budúcu nedeľu, 18. júna.
Celkové výsledky volieb sú však stále pomerne otvorené, pretože prvé kolo prinieslo definitívne rozhodnutie len v niekoľkých z 577 volebných obvodov. V drvivej väčšine z nich, kde žiaden z kandidátov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov, postúpili do druhého kola dvaja najúspešnejší uchádzači.