Hoci dlhodobo žije v Anglicku, podobne ako v zime opäť zvolil tréning vo Vysokých Tatrách a v Slovenskom raji. Kondičnú prípravu poňal dosť netradične.
„Tatry som si zamiloval už v zime. Vyliezol som tu niekoľko ľadopádov, zlyžoval niekoľko náročných dolín a s chatárom Viktorom Beránkom som vyšiel aj na jeho Chatu pod Rysmi (2 250 m n. m.). Keď som videl, čo vyvlečie na chrbte, tak som si povedal, že prídem a skúsim tiež niečo vyniesť. Teraz mi pokus nevyšiel, asi v štvrtine cesty mi zlyhala protéza,“ povedal Metelka, ktorý si na chrbát naložil 50-kilový sud piva.
Záťaž však nezvládla jeho protéza, pod Žabími plesami pokus vzdal a s pokazenou protézou sa vrátil na Popradské pleso. Je však pripravený na druhý nosičský pokus. „Je to obdivuhodné, že sa Jozef podujal aj na také niečo. Nosenie v horách nie je len o fyzickej kondícií, je to aj o psychike a hlavne, je to životná filozofia,“ povedal chatár Viktor Beránek (62).
Na druhý deň bol Metelka pripravený na novú výzvu. Na horskom bicykli vyštartoval na Chatu pri Zelenom plese. „Konal sa tu už 12. ročník behu ku chate a organizátori ma požiadali o spoluprácu. Tak som päť minút pred oficiálnym štartom vyštartoval na bicykli a každý pretekár, ktorý ma predbehol, dostal špeciálnu cenu. Je to skoro 600 m prevýšenia a išlo sa po chodníku s veľkými kameňmi. Miestami je to skoro trialová dráha,“ povedal Metelka, ktorý trať zvládol za menej ako 46 minút a predbehla ho iba desiatka zo 400 bežcov, ktorí sa postavili na štart.
Slovenský paralympionik objavil v Slovenskom raji ďalší typ možnej prípravy – jazdu na koni. S miestnymi nadšencami konzultoval, ako je možné ovládať koňa s protézou. Keď zistil, že nebude problém, bolo o novej tréningovej metóde rozhodnuté.
