Statočná žena však nestratila duchaprítomnosť, zavolala na linku 155 a za pomoci operátora milovaného synčeka oživila. Mirke sa takáto dráma stala už druhýkrát. Pred tromi rokmi nedýchala jej dcérka Abigail (3). Mamičke pri záchrane oboch detičiek pomohol kurz prvej pomoci, ktorý v minulosti absolvovala.
Nočná mora sa odohrala ešte v apríli. Dvojnásobná mamička Mirka nechala synčeka samého len minútku, kým si zohrievala obed. Keď sa vrátila, naskytol sa jej hrozný pohľad. „Malý bol celý sivý, pery mal modré a nedýchal. Zatriasla som ním, no nereagoval. Rýchlo som vytočila 155,“ opisuje chvíle plné strachu mamička.
Boli to strašné minúty
V ťažkej situácii nestratila hlavu a počúvala rady záchranára. „Položila som maličkého na zem, podložila ho plienočkou a najprv som do neho päťkrát dýchala. Nereagoval, tak som mu musela stláčať hrudníček a oživovať ho. Potom zaplakal, nadýchol sa a začal vracať,“ dopĺňa mladá žena. Na rady operátora Sebastianka štipkala, aby stále plakal a neupadol do bezvedomia. „Upokojoval ma, že nech sa nebojím, záchranka je už na ceste. Boli to strašné minúty, ubralo mi to roky života,“ prezrádza s tým, že synčeka ratovala 11 minút, až kým neprišli záchranári.
„Maličký sa prebral asi v polovici, no ja som nevnímala nič, len jeho,“ hovorí mamička a dodáva, že takáto dráma sa u nich odohrala už druhýkrát. „Pred tromi rokmi som musela zachraňovať dcérku Abi, ktorá sa tiež predčasne narodila,“ hovorí Mirka. Malá spala v postieľke a začal im pípať baby monitor. Tiež volala záchranku, dcérka sa však prebrala už po vdychovaní.
Pri oživovaní obidvoch detičiek jej pomohol kurz prvej pomoci, ktorý kedysi absolvovala. „Dúfam, že sa to už nikdy nezopakuje. Veľmi pekne ďakujem záchranárovi Mariánovi, že mi pomohol zachovať chladnú hlavu a nedovoliť mi stresovať sa,“ zakončila vyštudovaná veterinárka, ktorá by sa rada s Mariánom aj stretla.
Nový Čas oslovil aj hovorcu záchranárov Borisa Chmela. „Sebastiánkovi najviac pomohlo a zachránilo ho, že jeho mamička nespanikárila a dokázala počúvať pokyny operátora,“ uviedol Chmel. „Tento prípad je inšpiratívny, ukazuje, že my sami máme záchranu najbližších vo vlastných rukách, netreba sa báť poskytovať prvú pomoc do príchodu záchranárov, len vtedy má pacient šancu na prežitie. Je dôležité absolvovať kurzy prvej pomoci, lebo človek vie potom oveľa lepšie reagovať na rady operátora,“ uzatvára Chmel.
Prepis nahrávky medzi mamičkou a záchranárom:
Mamička: Malý nám prestal dýchať, malé sedemtýždňové bábätko, je predčasne narodený, v 32. týždni.
Záchranár Marián: A akej farby má ústa?
M: Ústa má také fialovomodré a už je taký bledý celý.
Z: Dajte ho na chrbátik. Pod hlavičku mu dajte plienočku zloženú, áno? Budeme ho resuscitovať. Dali ste ho na chrbátik?
M: Áno, je na chrbátiku.
Z: Pod hlavičku ste mu dali plienočku?
M: Áno.
Z: Treba málinko zakloniť hlavu. Päťkrát doňho fúknite. Má tri mesiace?
M: Dva mesiace necelé.
Z: Položte ho na chrbátik, zakloniť hlavu, 5 razy do neho dýchnuť. Ale tak, že naberiete vzduch len do úst, nie do pľúc. Obopnete vašimi ústami celý noštek aj ústa, a fúknete doňho, ale len ten obsah, čo je v ústach. Päťkrát to urobte zaradom. Zakloniť hlavičku, obopnúť ústa, aj aby tam bol aj noštek aj ústočká a tak fúknuť do neho päťkrát. Urobili ste to?
M: Áno.
Z: Teraz dva pršteky medzi hrudné bradavky, položím si dva prsty a začať stláčať.
M: Preberá sa.
Z: Výborne, počujem ho plakať. Máličko ho pomaličky zdvihnite. Teraz dýcha?
M: Áno.
Z: Výborne, držte ho na rukách, kým príde záchranka.