Za projektom stojí Centrum etickej a environmentálnej výchovy Živica a Andrea Uherková, absolventka Sokratovho inštitútu, spolu so súčasnou študentkou inštitútu Monikou Suchánskou, ktorá v rámci svojho projektu otvára na Slovensku diskusiu o smrti a pohrebných rituáloch.
Práca Suchánskej a jej českých kolegýň zo združenia Ke kořenům už zaujala v Prahe, kde pred dvoma rokmi prijali ponuku riaditeľa tamojších mestských cintorínov na vytvorenie alternatívy ku klasickým cintorínom.
Les spomienok zriadili na jednom z miestnych cintorínov a rozložiteľné urny s popolom zosnulých začali ukladať ku koreňom stromov. Miesta sú označené iba drevenou tabuľkou. Sviečky, ktoré ľudia obyčajne zapaľujú na hroboch, sa tam kladú na vodnú hladinu.
Združenie pri tom pomáha pozostalým s pohrebom, pripravuje s nimi aj smútočný obrad. Pražský Les spomienok mal už po polroku existencie 30 pochovaných. Väčšinou išlo o ľudí, ktorí mali popol svojich blízkych aj niekoľko rokov doma a nevedeli nájsť vhodné miesto na jeho uloženie.
Uherková so Suchánskou našli podobné miesto na zvolenskom cintoríne. Ide zelené terasy, na ktorých má vzniknúť Záhrada spomienok. Mesto Zvolen im prisľúbilo priestor s plochou asi 500 štvorcových metrov, čo na pochovávanie v urnách zatiaľ stačí. Uherková však dúfa, že v budúcnosti sa nájde aj priestor na pochovávanie v truhlách, pretože táto tradícia je na Slovensku na rozdiel od Českej republiky stále silná.
Projekt chcú obyvateľom Zvolena predstaviť v stredu (21.6.) v Starej radnici. Ako Uherková uviedla pre TASR, chcú hovoriť nielen o samotnom zriadení takéhoto miesta, ale o téme prírodného pohrebníctva vôbec.
Na zriadenie prírodného cintorína získala Živica 4000 eur z nadácie Ekopolis. Okrem úpravy priestoru, výsadby zelene by tam chceli umiestniť aj umelecké dielo s malou vodnou plochou, lavičku či včelín.
Prírodný cintorín bude v majetku mesta, Živica sa bude starať o priestor, ako aj samotné pohreby. Záhradu spomienok by chceli začať prevádzkovať od septembra.