Ten zastavil stíhanie Kočnerových daňových vratiek, keď dostal od štátu vyše osem miliónov eur na základe podozrivých skutočností. Teraz vychádza najavo, že rovnaký vyšetrovateľ pracoval aj na prípade iného kontroverzného biznismena Sergeja Kucherenka. A práve on rovnako spochybňuje Jombíkove postupy vo vyšetrovaní.
Manžela prominentnej modelky Silvie Kucherenko pred pár mesiacmi odsúdil Špecializovaný trestný súd za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku na 11 rokov basy. Odvolal sa, čiže rozsudok nie je právoplatný. Spoza mreží však prenikli zaujímavé prepojenia na vyšetrovateľov, ktorí mali Kucherenkov prípad na starosti.
Podľa informácií Nového Času to boli banskobystrickí kriminalisti Štefan Jombík a Jaroslav Barochovský. Advokátka Kucherenka Eva Mišíková podala návrh na odmietnutie jeho obžaloby pre chyby, ktorých sa mali vyšetrovatelia dopustiť. „Boli pochybnosti o nezákonnej manipulácii s vyšetrovacím spisom pred jeho zaslaním príslušnému prokurátorovi,“ uvádza sa v Mišíkovej návrhu.
Okrem tejto skutočnosti upozorňuje aj na to, že podnet na začatie trestného stíhania bol spracovaný pracovníkom Odboru proti korupcii Stred a nebol adresovaný príslušnému odboru na západe či v Bratislave, kde sa skutok stal. „Vždy tak urobí, samozrejme, ak nemá vyslovene svoj ,iný‘ záujem, aby tak neurobila,“ hovorí Mišíková.
Pochybnosti o účelovosti
Zároveň tvrdí, že „len takýto postup by nevyvolával pochybnosti o osobnom záujme pracovníkov,“ dodáva Mišíková. Okrem toho namietala aj fakt, že vyšetrovateľ vydal trestné stíhanie v deň, keď bolo podané trestné oznámenie, pričom malo viac ako 90 strán. „Mám pochybnosti o účelovosti trestného konania,“ pripomína Mišíková.
Nezrovnalosti v postupe
Úrad špeciálnej prokuratúry, ktorá na proces dohliada, tvrdí, že do skončenia konania na Najvyššom súde sa k prípadu nevyjadria. Špecializovaný trestný súd hovorí, že „sa vysporiadal so všetkými obhajobnými tvrdeniami obžalovaného, ako aj jeho obhajkyne“. Polícia na otázky nereagovala.
Rektorka policajnej akadémie Lucia Kurilovská si myslí, že problémom je miestna príslušnosť, keďže prípadom sa zaoberali v Banskej Bystrici, a nie Bratislave. „Mali by to riešiť policajti tam, kde sa skutok stal, ale toto mala obhajkyňa namietať v priebehu prípravného konania,“ vysvetľuje expertka. Mišíková tiež uvádza, že Kucherenko nemal počas piatich mesiacov možnosť na obhajobu, keďže polícia začala len trestné stíhanie vo veci na neznámeho páchateľa a priamo ho neobvinila. „Akonáhle sa vznesie obvinenie, tak sa zvyčajne všetky úkony opakujú,“ oponuje Kurilovská. Podľa nej je síce neštandardné, že vyšetrovateľ dá návrh na trestné stíhanie v deň podania trestného oznámenia, ale na druhej strane nič tomu nebráni.
Postup polície pri Kočnerovi
- zastavil stíhanie vo veci možných podvodov Kočnera, vďaka ktorým dostal od štátu na daňových vratkách viac ako 8 miliónov eur
- stíhanie zastavil na základe toho, že sa Kočner nepoznal s Janou Šlachtovou, ktorá mu robila asistentku
- v kauze Glanc House však spolu so Šlachtovou rovnako vystupuje aj Kočner, kde sa k tomu, že sa poznajú, priznávajú
- zápisnice z vyšetrovania Glanc House pritom podľa Denníka N podpísal samotný Jombík, ktorý robil aj výsluchy Kočnera a Šlachtovej
Čo namietal Kucherenko
- nezákonná manipulácia s vyšetrovacím spisom
- trestné stíhanie bolo vedené v Banskej Bystrici namiesto v Bratislave, kde prípad spadá
- postup vyvoláva podľa advokátky pochybnosti o osobnom záujme vyšetrovateľov
- trestné oznámenie podali v rovnaký deň, ako začali trestné stíhanie
- oznámenie malo s prílohami 91 strán, v ekonomických prípadoch je podľa advokátky málo pravdepodobné, aby to vyšetrovateľ všetko spracoval v jeden deň
- stíhanie začali len vo veci na neznámeho páchateľa napriek tomu, že z podkladov nepochybne vyplýva identita Kucherenka
- Kucherenko tak podľa advokátky nemohol uplatniť právo na obhajobu
O čo ide v prípade Kucherenka
Sergej Kucherenko mal v roku 2010 po- dľa policajného obvinenia spôsobiť firme, ktorej šéfoval, škodu približne osem miliónov eur. Špecializovaný trestný súd ho uznal vinným z obzvlášť závažného zločinu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku a odsúdil ho na 11 rokov za mrežami. Okrem toho musí uhradiť spomínanú škodu. Podnikateľ trvá na nevine a odvolal sa.
