Psychologička Katarína Hatráková robila kontrolu v Čistom dni ešte pred vypuknutím škandálu súvisiaceho so zneužívaním maloletých. Následne tvrdila, že v resocializačnom zariadení našla pochybenia s tým, že tam vládne strach. Pred pár dňami ju z Ústredia práce prepustili, čo spája práve so svojou verejnou kritikou. Pre Nový Čas Hatráková prvýkrát prehovorila o nekompetentnosti šéfov Čistého dňa manželoch Tománkovcoch.
Môžete prezradiť okolnosti za akých vás vyhodili?
- O výpovedi sme sa dozvedeli, tak že generálny riaditeľ podpísal organizačnú zmenu, v rámci ktorej nám budú zrušené naše pracovné miesta a že je to k 15. júnu. Dovtedy sa nedialo nič, dozvedeli sme sa to od kolegu medzi dverami. Potvrdila mi to moja vedúca, kde mi hovorila aj o tom, že sme to museli čakať a vedieť. Ani sme to nevedeli ani nečakali, o organizačných zmenách sa hovorilo, ale nie v súvislosti s nami na Ústredí, ale s našimi psychológmi na Úradoch práce.
Ako ste na to reagovali?
- Brali sme to na vedomie a čakali sme, čo sa bude diať. Až 14. júna nám bolo povedané, že máme prísť ráno na ôsmu na Osobný úrad, kde nám bolo odkomunikované, že naše pracovné miesta boli zrušené a môžeme sa dohodnúť na technickej časti. To by bolo v poriadku, keby sme nevnímali ten kontext. Z môjho pohľadu to súviselo s našimi aktivitami predtým.
Uviedli nejaké dôvody, pre ktoré bol ukončený pracovný pomer?
- Neboli mi komunikované žiadne dôvody. Za seba mám pocit, že som im žiadne ani nedala, ale ako to vždy býva, keď sa hľadá, tak sa nájde. Môže byť veľa momentov, ktoré mi môžu vytýkať, lebo často som mala iný postoj ako nadriadení. A ten som často komunikovala kolegom. Rozpory sme mali, ale nikdy mi nepovedali, že by som to nemala hovoriť s výnimkou Čistého dňa. Nikdy za to nebol pracovno-právny postih.
Ústredie práce tvrdí, že vám ponúkali miesto na plný úväzok.
- To ma pobavilo, pretože mne osobne nič neponúkli. Hypoteticky sa rozprávalo o tom, že áno - máme veľa psychológov, bolo by dobré, keby sme pracovali na plný úväzok. My sme si na káve vysvetľovali, že polovičný úväzok má pre nás zmysel. Hovorili sme o tom, že nás má byť viac na oddelení. Chceli sme ostať v kontakte s klientami, aby sme vedeli, čím ľudia žijú.
Čo vám na to povedali?
- Práve preto, že sme boli v kontakte s kolegami na úradoch, vnímali realitu ich každodennosti, videli ako funguje sociálnoprávna ochrana v praxi, tak sme upozorňovali na to, že situácia zamestnancov je zlá a že sa to prenáša na klientov. Kontakt Ústredia s úradmi je formálny. Nemajú predstavu ako vyzerajú profi rodičia, detské domovy, resocializačné zariadenia. Tým, že sa tam príde a dajú sa chlebíčky raz za rok, urobí sa formálna porada, odprezentujú sa čísla tak to nie je realita. Keď sme kolegov na úradoch, na oddeleniach sociálnoprávnej ochrany, alebo našich psychológov na Referátoch poradensko-psychologických služieb nabádali, aby hovorili, stretli sme sa s rezignáciou – najčastejšie bolo „...a načo? Čo to zmení? Veď sa tam nedá ani dovolať“ Ľudia na úradoch sú frustrovaní, vyhoretí, a majú strach, lebo nevedie, čo majú robiť. Stratili sme sa v štruktúre. Už len preto, že sme na toto upozorňovali, boli problémy, ale Čistý deň je vrcholom ľadovca - že sa to dostalo von. Takých káuz je ale veľa.
Ktorý bol pre vás taký zlomový moment v kauze Čistý deň, že ste si povedali, že stačí - musím ísť s tým von?
- Moja hranica bola prekročená tým ako boli tie dievčatá na TA3 v tlačovej besede, hovorila som, že to už stačí, pretože odhliadnuc od všetkých hypotéz, že čo sa v Čistom dni deje, tak pre mňa ako pre psychológa je hranicou klient. Nikdy nemôžem použiť klienta na to, aby som si zachránila peniaze a krk. Keď to niekto spraví a vytiahne klienta v hlavnom vysielacom čase do televízie a ho tam ako opičku ukazuje pol hodinu, tak to som si povedala, že stačí...
Nemalo v tom prípade už zasiahnuť ministerstvo?
- Aj v práci som si povedala, že máme Ústredie práce, vedľa Ministerstvo práce a majú niekoľko oddelení, ktoré fungujú z našich daní a majú priamo v názve ochranu dieťaťa a oni sú ticho?! Aspoň my ako psychológovia niečo povedzme, aby sme sa mohli pozrieť do zrkadla. Preto som vyšla na verejnosť s tým, že v Čistom dni je to ďaleko za hranou. Čakala som, že keď dovtedy nič, tak že aspoň potom príde niekto a buď mi vedenie povie, že klamala si a dokážeme ti to alebo sa so mnou budú baviť o tom, že čo si to chcela povedať? Ale nestalo sa nič, bolo ticho.
Minister práce Ján Richter nezaujal k vašim výpovediam žiadne stanovisko. Považujete jeho postoj za správny?
- Jasné, že by minister mal konať, ale neviem či nemôže alebo nechce. Z toho ako vnímam prácu ministerstva, tak je to kombináciou všetkého - nevedia, netušia čo sa deje, vo svojej podstate nemôžu, pretože sú to v podstate definitívne miesta.
Ako vnímate fakt, že akreditačná komisia rozhodla, že Čistý deň by mal prísť o licenciu a minister Richter to ignoroval a dodnes to nie je uzatvorené?
- Ja som pred akreditačnou komisiou nikdy nehovorila a hoci raz ma pozvali, ale zostala som pred dverami. Myslím, že práve postojom ministrasa prezradili väzby na Čistý deň a to, čo sa dovtedy iba tušilo – že nejde o deti, že sú za tým iné záujmy.
Ako sa pozeráte na to, že Tománkovci si na ochranu pred kamery zavolali vlastných chovancov z Čistého dňa?
- Myslím si, že sa tam dialo veľa nekalého. Bolo to zreteľné, ale nie všetko sa dalo dať na papier. Aké boli motivácie klientov, to je ťažko povedať. Klienti resocializačného zariadenia sú špecifické osobnosti. Základom je, že sú ľahko manipulovateľní. Výpovede detí v médiách odhalili, že tam funguje kastový systém, čiže nie je jedno s kým sa rozprávate - či to je s dieťaťom, ktoré týralo ostatných alebo ktoré bolo týrané a tak dostanete minimálne štvorkombináciu odpovedí. V septembri som hovorila - zavrite to, vezmite tie deti niekam, rozdeľte ich po iných zariadeniach, dajte im tam tím psychológov a možno v marci sa od nich dozviete niečo relevantné.
Ako sa mali Tománkovci zachovať, aby ochránili tie deti?
- Ak by ich chceli chrániť, tak mali urobiť všetko preto, aby po vypuknutí kauzy za zavretými dverami s nezávislými odborníkmi prebrali celý problém a nie ich vystavovať opakovaným výsluchom. Mali urobiť všetko pre to, aby deti boli ochránené od priamych vplyvov. Oni akože otvorili dvere a do prvého radu postavili deti, ktoré povedali, že tu je všetko okej. To je to hnusné manipulatívne a sofistikované zlo. Deti sa ich zastali a tak sa mohli tváriť, že sú vlastne čistí. Z môjho pohľadu im mali zobrať akreditáciu už len preto, že neposkytovali žiadnu psychologickú pomoc, čo bolo v dohode s Ústredím. Súčasťou resocializácie psychologická pomoc bezpochyby je.
Ako na vás pôsobili Tománkovci z ľudského a profesionálneho hľadiska počas kontroly, ktorú ste vykonávali?
- Nie dobre. Boli to s nimi také zvláštne stretnutia. Určite to nie sú ľudia, s ktorými by som išla na kávu.
S odstupom času, spravili by ste v súvislosti s prípadom niečo inak?
- Nespravila by som nič inak. Možno ma mrzí, že sme nehovorili skôr. Nehovorím, že medializácia môže byť nápomocná, ale ja už neviem, čo iné sa dá robiť. Odborné diskusie na Ústredí postupne začali postrádať ľudskosť, zdravý rozum a záujem o problematiku, o ochranu detí. Dôležitým sa stalo zmestiť sa do chlievika internej normy, či nariadenia, nech by bolo akokoľvek nezmyselné. Najviac ma mrzí, že sa stále nič nevyriešilo. My odídeme a čomu to pomohlo? Chcela som byť loajálna voči „firme“ lenže táto firma narába s ľudskými osudmi a tu teda platia iné kritériá a hranice.
Prokurátor Čižnár: Richter pochybil
Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal proti ministerstvu práce protest v kauze Čistý deň pre neodobratie akreditácie tomuto zariadeniu. „Pri rozhodovaní o zrušení akreditácie ministerstvo ako na zásadné prihliadlo na skutočnosti, ktoré pre objektívne posúdenie veci boli skutkovo aj právne irelevantné, pritom podstatné skutočnosti vôbec nezohľadnilo,“ uviedla prokuratúra.
