Po tom, čo mu úrady oznámili, že jeho psychicky chorý syn zomrel, nasledovali dni plné žiaľu. Rodina synovi vystrojila pohreb a zvykala si na skutočnosť, že ho už nikdy neuvidia. O jedenásť dní dostal zronený otec zvláštnu správu. „Tvoj syn žije,“ zneli stručné slová kamaráta, ktorý mu znenazdajky zavolal. Starý muž neskladal, pretože nasledovalo niečo šokujúcejšie. „Ahoj, tati,“ ozvalo sa z telefónu druhýkrát, no hlas už patril jeho synovi, ktorý mal byť mŕtvy a pochovaný.
„Keď mi povedali, že je môj syn mŕtvy a že ho identifikovali pomocou odtlačkov prstov, veril som im. Ak by ich nemali, išiel by som ho identifikovať osobne,“ vyjadril sa Frank starší na margo záhady okolo synovej identifikácie pre agentúru AP. Roky odlúčenia spôsobili, že starý muž svojho syna nerozoznal od cudzieho muža ani vo chvíli, keď bola truhla s mŕtvym otvorená.
„Netušil som, ako môj syn v poslednej dobe vyzeral,“ priznal zahanbene. Stále nie je jasné, ako sa mohla takáto zámena identity podariť. Rodina podala žalobu, ale koniec incidentu má pre nich stále trpkú príchuť. Syn, ktorý nechápe, aký žiaľ jeho blízki zažili, sa totiž rozhodol žiť ďalej na ulici.