Zákerná choroba sa podpísala na jej súkromnom i pracovnom živote, v ťažkých časoch však našla aspoň jednu oporu – jazdu na koni, ktorú si zamilovala.
Henriete diagnostikovali epilepsiu minulý rok v novembri. „Konečne som však mala diagnózu, roky som sa trápila a nevedela prečo," vysvetľuje Henrieta. Zákerná choroba sa podpísala aj na jej súkromí a pracovnom živote. Čo ju v tej dobe držalo nad vodou bola láska ku koňom. "Jazdila som aj predtým, ale zrazu sa stal kôň mojim útočiskom. Láska, ktorú od neho dostávam, je bezpodmienečná, akoby sme boli spojení," hovorí. Zrazu sa zmenil celý jej život a paradoxne, ako tvrdí, k lepšiemu.
„Nemám záchvaty, posledný som mala v novembri. Teraz sa cítim veľmi dobre, ani neodpadávam, čo bolo roky u mňa pravidlom. Som si istá, že môj kôň ma lieči," dodáva sympatická a usmievavá žena. Jej príbeh sledujú aj majitelia rodinnej farmy v Hurbanove, kde Henrieta chodí jazdiť. „Je veľmi statočná a kone miluje. Terapia zvieratami nie je nič ojedinelé a skutočne pomáha," povedala Silvia Zsigóva z farmy.
Podľa psychologičky je to ale v tomto prípade riziko. "Na jednej strane to veľmi pomáha, nakoľko dochádza k stabilizácii nervového systému, emocionality a psychike. Riziko je, že môže dostať záchvat priamo na koňovi," objasňuje psychologička Katarína Budinská. Henrieta o riziku vie, podľa jej slov je však prijateľné.