Natáčala v prvej vojnovej línii na Ukrajine, v Mexiku robila rozhovor s drogovým dílerom, pozerala do očí vrahovi, ktorý brutálne zavraždil dvoch ľudí. Kam je ešte schopná zájsť?
Ako ste začali robiť pre televíziu Markíza?
Študovala som masmediálnu komunikáciu a popri práci športovej manažérky som pracovala aj v regionálnej televízii. Televízia Doma vyhlásila konkurz, tak som si poslala životopis a nejaké reportáže, ktoré som mala natočené, prišla som do Markízy a pozerala na tú veľkú budovu, v ktorej bolo veľmi veľa ľudí. O dva týždne mi zavolali, či to chcem vyskúšať. V začiatkoch som prešla úplne všetkým, anketami, prvou reportážou, Teleránom, až som sa nakoniec dostala do Reflexu.
Venujete sa hlavne nebezpečným reportážam. Prečo?
Dospela som a už nechcem robiť to, čo mi hovoria iní, alebo čo si myslia, že by som mala robiť. Keď som prišla do Markízy, bola som decko, robila som ľahké témy, ale prišla som na to, že ma priťahujú krimi témy a veci, ktoré majú význam. Dlho som pišťala, aby mi to dovolili. Meriam 160 cm, som krpatá a všetci sa smiali, že ako ja chcem naháňať nejakých vrahov alebo mafiánov. Ale ja som veľmi chcela, spravila som prvé reportáže, a tak mi to nakoniec dovolili. Tri roky robím krimi témy a vyslovene som sa v tom našla. Baví ma to.
Nikdy ste nemali strach?
To je racionálny strach, iba keď sa niečo deje. Boli sme na Ukrajine v prvej vojnovej línii, samozrejme, že som to vnímala, keď niekto v noci na vás namieril samopal. Keď sme v Mexiku nakrúcali tému drogové kartely a jeden Mexičan mi povedal, že ak niekto zistí, že sa so mnou baví, zabijú mu rodinu, tak vtedy som vedela, že musím dávať veľký pozor a rozbúšilo sa mi srdce.
