Písal sa 31. august 1995 a presne o 10.47 hod. mal príslušník SIS Michal Hrbáček (53) spolu so štyrmi kumpánmi zastaviť mercedes Michala Kováča ml. (55).
So zbraňou v ruke ho podľa obžaloby vyvliekli do iného auta, nasadili mu na hlavu modré vrece, paralyzovali ho elektrošokmi a opili whisky do bezvedomia. Všetko len preto, aby ho zavliekli do Rakúska. Zrušenie Mečiarových amnestií teraz dáva nádej, že sa vinníci postavia pred súd.
Pre Nový Čas o únose prehovoril sám Hrbáček, ktorý sa v obžalobe spomína ako jedna z hlavných postáv kauzy. Od vtedajšieho šéfa SIS Ivana Lexu (55) mal dostať
Kedy ste sa dozvedeli, že Ústavný súd odobril zrušenie amnestií?
- Myslím, že to bolo, keď som bol s priateľmi na káve. Pomyslel som si, že je neuveriteľné, že pre podvodníka, ktorý ukradol tomuto štátu viac ako 2,3 milióna dolárov so svojimi spoločníkmi, sa zmení ústava. Zdá sa mi to prehnané. Zaujalo ma tiež, prečo Národná rada nepovedala aj to, že koľko a kto má dostať aký trest. To by bolo odľahčenie vyšetrovania a súdov od tohto nápadu.
Nezamrzelo vás to?
- Nie. Som rád, že táto škvrna na Slovensku zmizla a dúfam, že bude vyčistená tým, že pán Michal Kováč ml. donesie naspäť tých 2,3 milióna dolárov.
Dostali ste strach z toho, že by vás nakoniec mohli odsúdiť?
- Nie, pretože poznám viaceré skutočnosti a nemám dôvod na strach toho typu, ktorý ste mysleli.
Ako sa váš život zmenil od zrušenia amnestií?
- Nijako zvláštne. Mal som akurát niekoľko právnych konzultácii týkajúcich sa tejto témy.
Máte už zvoleného obhajcu?
- Ja som si ho zvolil, či to prijme on, to neviem. Mal by to byť Peter Filip.
Peter Filip by mal vystupovať ako svedok v prípade zavlečenia Michala Kováča ml. podľa Serbinovej obžaloby. Aký máte s Filipom vzťah?
- To, že má byť vypočutý, počujem prvýkrát. Nevidím osobne na to dôvod. Máme spolu pracovný vzťah, ktorý prerástol do priateľského.
Koľko máte cestovných pasov?
- Dva.
Neodovzdáte ich, ako to urobil pán Lexa?
- Nevidím na to dôvod. Čo robí pán Lexa, je jeho vec. Ja som sa nikdy neskrýval, ani nikam neutekal a nevidím na to dôvod – ani právny, ani vecný.
Kedy ste sa naposledy stretli s Lexom?
- Bolo to poriadne dávno. V roku 2002 som ho videl na súde ohľadom vyraďovania zbraní.
Aký máte s ním vzťah?
- Žiaden. Nikdy som s ním ani nemal žiaden vzťah, bol to riaditeľ služby. Ani sme spolu nevolali a nemám dôvod kontaktovať sa s ním.
Kedy ste sa stretli s Jaroslavom Svěchotom pred jeho smrťou?
- Videl som ho ako príslušník SIS ešte keď bol námestníkom – v roku asi 1996. Potom som ho raz náhodne stretol na pešej zóne – okolo roku 2001. Nikdy som nemal osobný vzťah ani s Lexom, ani so Svěchotom.
Stretli ste sa niekedy s expremiérom Vladimírom Mečiarom?
- Nie. Videl som ho len v televízii. Osobne ani telefonicky som sa s ním nestýkal. Nebol na to dôvod. Pán Mečiar bol predseda vlády a ja som bol nikto.
Ako vnímate Mečiarove vyjadrenia o tom, že za únosom Kováča ml. stál Svěchota a nie Lexa?
- Nijako, to by som nerád komentoval.
Mečiar tiež tvrdí, že amnestie sú nezrušiteľné.
- Právnici, s ktorými som o tom debatoval, tvrdia, že amnestie sú nezrušiteľné. Zákon neumožňuje retroaktivitu a nerozumejú tomu, ako sa s tým chcú sudcovia zákonne vyrovnať. Dôsledky zrušenia amnestii môžu byť ďalekosiahlejšie, ako je dnes vidno. Udelenie amnestií je vždy amorálne a radšej by som bol, ak by sa celý prípad vyšetril pred tými dvadsiatimi rokmi.
Aký bol rozdiel medzi vašou prácou v polícii a v SIS?
- Dosť zásadný, pretože na polícii je množstvo ľudí, ktorí sa navzájom poznajú a veľa o sebe vedia. Na rozdiel od toho v tajnej službe ľudia o sebe nevedia takmer nič, ba dokonca nepoznajú ani svoje pravé mená.
Ako fungovala SIS v čase únosu?
Ja som nastupoval do spravodajskej služby, keď bol riaditeľom Mitro a nemám pocit, že by sa niečo zmenilo, keď nastúpil Lexa. Zásady fungovania SIS sú niekoľko desiatok rokov rovnaké. Zásady utajovania zostávajú platné bez ohľadu na šéfa. To sú len riaditelia, ktorí prídu a odídu. Nemá na ich zmenu vplyv riaditeľ, ktorý tam je spravidla len štyri roky.
Čo stálo za celým únosom?
- Myslím si, že podľa toho, čo som počul, k zavlečeniu došlo. Predpokladám z toho, čo je za tie roky medializované, že asi mali politici medzi sebou spor, ktorý sa snažili vyriešiť si prostriedkami možno aj cez tajnú službu. Ale to ukáže vyšetrovanie. Neviem, kto je autorom nápadu niekoho zavliecť. To nie je asi nejaký radový príslušník SIS. Ale na začiatku takýchto úvah bolo to, že na Michala Kováča ml. bol vydaný medzinárodný zatykač za podvody. To bolo aj za zrodom myšlienky nejako to využiť.
Vy ste v SIS priamo pôsobili, cítili ste túto atmosféru medzi politikmi aj vo vašej práci?
- Vždy, keď príde politický nominant na post riaditeľa, tak spravodajskí príslušníci cítia tie zmeny a úlohy, ktoré sú na nich kladené.
Boli ste v blízkosti bydliska Michala Kováča ml. a mali ste za úlohu zavesiť sa na neho?
- Nie. Nepracoval som na oddelení, ktoré by sa vôbec takýmto spôsobom zameriavalo. Ja som pracoval na servisnom oddelení. Čiže podávanie a zabezpečovanie chodu nejakých činností, ale nie vykonávanie týchto činností priamo. Nebol som ani operatívny pracovník, ani sledovač.
Čo viete o tom, ako došlo k únosu Kováča ml.?
- Niečo som o tom počul. Nerád by som to však konkretizoval pred tým, ako začne súd, a keďže je to živý spis, nerád by som hovoril o argumentoch, ktoré by mohli byť použité proti mne.
Aká bola vaša úloha v deň, keď došlo k únosu?
- To si už naozaj nepamätám. Je to predsa len 23 rokov. Ak myslíte v súvislosti so zavlečením, tak žiadna.
Kedy ste sa o zavlečení dozvedeli?
- Z televízie. V ten deň alebo na druhý deň. Tak ako ostatní.
Kto stojí za zavlečením Kováča ml.?
- To netuším. Za každú spravodajskú službu na svete zodpovedá riaditeľ, takže nepredpokladám, že by si nejakí príslušníci sami od seba niečo vymysleli.
Môžem to chápať tak, že bez Lexovho zvolenia by k únosu nemohlo dôjsť?
- Bez zvolenia akéhokoľvek riaditeľa alebo námestníka povereného riadením, ktorí sú na čele spravodajskej služby, nemôže dôjsť k ničomu.
Lexa o tom musel teda vedieť.
- To neviem. Mne sa s tým nepochválil, či o tom vedel.
Rozprávali ste sa s Lexom o únose?
- Nie. Riaditeľ služby sa so žiadnym svojím podriadeným nevybavuje o tom, čo vie a čo nevie a čo si myslí alebo nemyslí. Moje postavenie v službe nebolo také, aby sa nejaký riaditeľ so mnou o niečom vybavoval.
Aké bolo vaše postavenie v SIS?
- To je predmetom služobného tajomstva, čiže by som to nerád konkretizoval. Ale veľmi vzdialené od riaditeľa aj námestníka tajnej služby.
Z obžaloby vyplýva, že ste boli poverený zorganizovaním skupiny únoscov a dávaním príkazov Kosíkovi, Lieskovskému, Zoššákovi a Šegitovi. Ako vnímate tieto obvinenia?
- Pán Serbin si napísal v obžalobe to, akú spravodajskú hru si s ním Svěchota z dlhodobého pohľadu zahral. Keďže sa k tomu opätovne vyjadrím na súde, tak by som to nerád konkretizoval.
Pripúšťate, že ste boli poverený touto úlohou?
- Nie.
Čo vám hovoria tie mená, s ktorými ste mali spolupracovať?
- Tých ľudí som poznal a prichádzal som s nimi do kontaktu len obmedzene. S niektorými z nich som bol niekedy na spoločnom útvare u polície. S kým som spolupracoval v SIS, je predmetom služobného tajomstva.
V obžalobe sa uvádza niekoľko dôkazov, ktoré vás priamo spájajú s únosom. Či výpovede svedkov, telefonáty s Lexom alebo inými príslušníkmi SIS a dávali ste im informácie. Nie sú to jasné dôkazy na to, že ste boli účastníkom tohto únosu?
- Ako obžalovaný som čítal obžalobu aj spis a toto, čo hovoríte, som v spise nenašiel. Nenašiel som tam žiadne prepisy mojich hovorov. Nie sú tam. K výpovediam svedkov sa neviem vyjadriť, pretože som tam videl niekoľko svedkov tzv. utajených, ale nemal som možnosť sa ich nič pýtať. Ale opýtame sa ich na súde, keď tam dôjdu.
Proti vám vypovedal aj pravá ruka Lexu Jaroslav Svěchota.
- Svěchotova výpoveď je plná rozporuplných informácií, na záver čoho povedal, že ju vykonáva pod nátlakom a toho, že chce ísť domov z väzby za svojou onkologicky chorou manželkou. Potom poslal list, kde svoju výpoveď odvolal. Myslím si, že hodnota jeho výpovede je nulová. Okrem toho, že Svěchota bol známy manipulátor toho čo povedal, a čo tým mienil. Aj tu si zahral vyššiu spravodajskú hru so Serbinom a vyšetrovateľom. Nenašiel som v tom spise potvrdenie toho, čo hovoril. Ba naopak, našiel som tam viaceré odporujúce výpovede tomu, čo hovoril Svěchota.
Mali ste k dispozícii telefón a volali ste druhým príslušníkom SIS ohľadom únosu?
- Ja som v mojom postavení na žiadny telefón nemal nárok. Hovoríme o 90. rokoch. Mobil bol vtedy vzácnosťou.
Pokyn na založenie skupiny vám mal dať Lexa. Spomínate si na takýto rozhovor?
- Nie.
Serbin opisuje aj to, že ste Kováča ml. mali vytiahnuť z auta, zbiť, dať mu putá, opiť a ďalej trýzniť.
- Nesúhlasím s tou obžalobou a na všetky veci môžem povedať len jedno – nie je to tak.
Mali ste zvnútra SIS informácie, že takto únos prebehol?
- Na SIS sa nikto o akýchkoľvek veciach nebavil. Nie je zvykom, aby sa spravodajskí dôstojníci rozprávali o niečom, čo sa hovorí.
Komunikovali ste s ďalšími dvoma skupinami, ktoré mali byť zapletené do únosu?
- Nepoznám mnohých okrem tých, čo som povedal a sú menovaní v obžalobe. Nepoznám ich a nekomunikoval som s nimi vtedy a ani dnes. Neviem sa vyjadriť k samotným faktom, ktoré sa týkajú zavlečenia, ale je bežné v spravodajských službách, že aj keď nejaké časti tajnej služby vykonávajú operáciu, tak tí ľudia sa navzájom spravidla nepoznajú. Môžu, ale zvyčajne sa nepoznajú.
Informovať ste o únose mali riaditeľa 2. Sekcie SIS Svěchotu a ten Lexu.
- Neviem, ako by som ho informoval, keďže som nemal telefón. Nie je to tak.
Vystupovali ste pod menom Majster?
- Nie. Moje krycie meno bolo úplne iné, ale nie je to takéto atraktívne.
Za jedného z hlavných aktérov vás označil aj Lexov nástupca Vladimír Mitro.
- Nemyslím si, že by som bol takto uvádzaný v Mitrovej správe. Vyšetrovacia komisia, ktorá bola zriadená po nástupe Mitra, strašila spravodajských príslušníkov tým, že budú okamžite prepustení, ak nepovedia niečo tak, ako bolo v danej chvíli potrebné. Aj tam pracovali ľudia pod politickým tlakom. Keď Mitro vychádzal zo správ z vyšetrovacích komisií, ktoré boli pod politickým tlakom, tak mohol k nejakému záveru dôjsť. Ale nie k tomu, že by som ja bol hlavným aktérom.
Kedy ste sa naposledy stretli s ľuďmi v skupine, s ktorou vás obžaloba spája?
- S pánom Lieskovským som dlho nebol a snáď niekedy v roku 2010 sme sa videli naposledy. S Kosíkom nekomunikujem okrem náhodného stretnutia od roku 2000. Zoššáka (poz. redakcie - premenoval sa na Roger) rovnako a Šegitu som videl naposledy pred piatimi rokmi. Nemáme dôvod sa stretávať, všetci si žijú svojimi životmi.
A čo Kosík, ktorý je v súčasnosti na Mali?
- Neviem. Mám pocit, že jeho duševné zdravie utrpelo, ale každý má právo rozprávať si čo chce a ako chce.
Kosík vás nedávno obvinil z vraždy Ernesta Valka.
- Nakoniec musím povedať to, že keď ma v roku 2010 vzali do väzby, tak som nadával nad tou nespravodlivosťou. Dnes v roku 2017 hovorím, že vďakabohu, pretože počas tej vraždy som bol vo väzení. Možno si dám v tej väzbe trvalý pobyt, aby tu so mnou nemali problém.
Ľutujete niečo z toho, čo ste za posledných 30 rokov spravili?
- Iba hlupák povie, že všetko, čo robil, bolo správne. Určite by som niektoré veci zmenil. Neľutujem, nie preto, že by som mal na to iný dôvod, ale príslušník spravodajskej služby a polície plní príkazy nadriadených. Pokiaľ nie je na vedúcich pozíciách, nerieši otázku prečo, za čo. Lebo potom by tá služba nefungovala. Keď teraz dá riaditeľ SIS príkazy svojim podriadeným, tak nepolemizujú, či to je dobrý príkaz alebo zlý príkaz. Príkazy vykonajú lepšie či horšie a zodpovednosť za ich vydanie a vykonávanie nesú nadriadení. Na rozdiel od mnohých iných som hrdý, že som pracoval v polícii aj v tajnej službe.
ČO MAL HRBÁČEK S ÚNOSOM PODĽA OBŽALOBY
- šéf SIS Ivan Lexa mu mal ústnym pokynom prikázať vytvoriť organizovanú skupinu na zadržanie Kováča ml.
- Hrbáček mal zorganizovať skupinu piatich ľudí a plniť úlohy koordinátora medzi organizátormi zavlečenia a členmi tejto skupiny
- informovať mal o priebehu akcie únosu svojho šéfa a námestníka SIS Jaroslava Svěchotu a ten následne Lexu
- zadržanie Kováča v posledný augustový deň 1995 mala uskutočniť skupina obvinených, v ktorej boli Hrbáček, Ľubomír Kosík, Martin Lieskovský, Miroslav Šegita a Jozef Zoššák
- od Hrbáčkovej skupiny mal Kováč ml. smerovať do rúk ďalšej skupiny, ktorá ho previezla k hraniciam