Speváčka však dokazuje, že vek je naozaj len číslo a do vrecka schová oveľa mladšie ročníky. Pre Nový Čas Nedeľa česká popová legenda prezradila, ako to vidí ona sama.
Keď sa pozriete spätne na tých 70 rokov a mohli by ste ovplyvniť čas, kedy by ste chceli, aby zastal?
Asi by som sa vrátila do roku 2000.
Prečo?
Mala som vtedy úžasný pracovný boom, spoznala som Martina a o tri roky neskôr som si ho vzala. Bol to krásny čas a chcela by som, aby trval stále.
Vaša rodina však nebola veľmi nadšená tým, že ste sa vydali za podnikateľa Martina Michala (58). Váš brat Jiří vám vyhlásil takpovediac súrodeneckú vojnu a Martina za švagra dodnes neprijal.
Som predsa dospelá ženská, kto mi má čo do života hovoriť? Brat to nepochopil a myslím si, že už to ani nepochopí. Je to stále na bode mrazu a je mi to ľúto.
Asi sa žije ťažko s takým pocitom.
Čo môžete robiť? Tu nie je žiadne východisko. Urobila som pre to maximum a viac už preto urobiť nemôžem.
Ste traja súrodenci. Aké ste boli dieťa?
Rodičia na nás boli veľmi dobrí. Niežeby splnili každé naše prianie, ale podporovali to, čo by u detí podporovať mali. Boli aj prísni, nie však uzurpátorsky, ale tak zdravo, aby z nás vychovali slušných a pracovitých ľudí. Na brata museli mať tvrdší meter, my so sestrou Zdenkou sme boli celkom slušné dievčatá. (Smiech) Brat bol nedochvíľny a hoci vedel, že to od otca zlizne, nebol schopný prísť napríklad včas z futbalu. Až otec musel vziať bicykel a prút, ale aj tak neviem, či docielil to, aby sa to zmenilo.
Pri vás nemusel nikdy použiť prút?
Nie, nikdy! Ja som nebola bitá. Ale raz, to už som bola dospelá a bývala som v Prahe, sa mi veru od otca ušlo. Vtedy, v 60. rokoch sa nosil vo vlasoch príčesok, niektorí si ten účes pamätajú z videa, keď sme s Martou Kubišovou spievali Ó, baby, baby. Prišla som domov k rodičom, sedeli sme večer pri stole pri kachliach a ja som nejako nepatrične odvrávala mame. Niečo som povedala a zrazu mi priletela od otca taká facka, že mi ten príčesok odletel! Hneď som precitla... (Smiech)
Vaše kamarátstvo s Martou Kubišovou je momentálne kvôli súdnym sporom pre zrušené turné na bode mrazu. Myslíte si, že sa to niekedy medzi vami utrasie?
Dali ste mi ťažkú otázku...
Je niečo v živote, po čom ste túžili a nesplnilo sa?
Snívala som, že budem mať tri deti. Žiaľ, nestalo sa tak, je mi to ľúto. A možno, keby som sa narodila v inom režime, mohla som mať väčší záber, skúsila by som trebárs šťastie v divadle na Broadwayi. Teraz je už neskoro, to už skôr budem premýšľať, akú si zaobstarám rakvu! (Smiech)
Spomenuli ste deti. Dokázali by ste obetovať kariéru kvôli materstvu?
No práve, to by bol problém. Lebo mnohé hviezdy berú tie chúďatká deti so sebou na koncerty, alebo ich dajú opatrovateľke. To by som asi nedokázala, ja by som s mojimi deťmi chcela byť, a tým pádom by som nerobila kariéru.
Keď ste sa zoznámili s Martinom, boli ste zrelá päťdesiatnička. Napriek tomu ste chceli deti?
Áno, premýšľali sme o tom, konzultovali sme to s lekármi. Bohužiaľ, zo zdravotného dôvodu to už nebolo možné.
Je niečo, čo by ste si ešte priali?
Juj, mám veľké prianie. Mala som v záhrade dve krásne veľké bouganvillie, mali asi dva metre. Tento rok, keď bola tá krutá zima, som ich prvý raz namiesto zimnej záhrady dala prezimovať do záhradného domčeka. Hoci sa tam temperuje, niečo sa stalo a tie nádherné rastlinky mi zmrzli. To som veru oplakala.
Rada sa piplete v záhrade?
Veľmi! Samozrejme, na zazimovanie a odzimovanie máme záhradníkov, ale inak si robím všetko sama. Dotyk so zemou, s kvetmi a kríkmi je úžasný relax na to moje životné tempo.
Teraz ste v akom tempe?
Momentálne v úplnom tlaku. Niekedy si už pletiem veci, termíny. Je toho veľa a čo si nenapíšem, to zabudnem. Teraz som v takom rýchlom móde. Mala som turné s Alexandrovcami, televízie, koncerty na Slovensku aj v Čechách, narodeninový koncert na Karlštejne...
Nevravíte si niekedy: Je mi toto ešte treba?
Pomaly si to už hovorím! (Smiech) Všetci chcú využiť moje narodeniny - to hrozné číslo – vydávam knihu, robím rozhovory, štyri narodeninové koncerty, práve mi vyšla diamantová kolekcia piatich CD so 105 pesničkami, dostala som ocenenie od hudobného vydavateľstva. Keď som sa ich pýtala, za čo mi to dali, odpovedali: Za všetko!
Ale zjavne to vražedné tempo na vás dobre pôsobí, vyzeráte skvostne! Ako to robíte?
Stále behám, málo sedím. Mám poschodový dom, a to sú schody hore, schody dolu... Každé ráno cvičím hodinu špeciálne cviky na spevnenie svalstva okolo chrbtice. Musím, lebo pred dvoma rokmi som mala nábeh na operáciu platničky. Prednedávnom som si natrhla v ramene kĺbové vlákno, nemohla som ani zdvihnúť ruku. Trvalo mi dva mesiace, kým som to dala do poriadku. A už sa chystám hrať tenis!
