Na Mariánsku horu v Levoči sa niektorí vybrali ešte v piatok v noci napriek nepríjemnému chladnému počasiu. Pešo prešli desiatky kilometrov, aby sa mohli zúčastniť mariánskej púte, ktorá sa oficiálne začala v sobotu podvečer. Uctili si tak 770. výročie, keď na horu vyšli prví veriaci, 100. výročie fatimských udalostí a 70 rokov od zasvätenia Spišskej diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.
Prvýkrát som tu bol ako 5-ročný
„Na tejto púti som bol prvýkrát ako päťročný so svojimi rodičmi, odvtedy sa zúčastňujem pravidelne. Kedysi sme chodili pešo, to sme vyrážali už v piatok a cestou sme prespávali na sene,“ spomína dojato starý pán. „Teraz už nevládzem ísť pešo. Pricestoval som do Levoče vlakom, na horu som však vyšiel po svojich. Stan nemám, spať nepotrebujem. Prišiel som na svätú spoveď a sväté prijímanie.“
Modlíme sa za siroty
„Vstávali sme o druhej, vyrážali sme zo Šarišských Draviec o tretej v noci, došli sme sem o druhej popoludní. Cestou nám pršalo, ale išlo sa nám dobre. Zvládli sme to, lebo sme vedeli, že tu nájdeme vieru. Modlíme sa za tri siroty z našej rodiny, ktoré prišli pri tragickej nehode o obidvoch rodičov.“
Pešo prešli: 32 km
Nezostala na nás ani nitka suchá
„Vyšli sme o pol tretej v noci a sem do Levoče sa nám cez dážď podarilo dôjsť tiež o pol tretej popoludní. Až keď sme boli pod horou, tak sa nádherne vyjasnilo. Bolo to pre nás povzbudením na ceste k modlitbe k Panne Márii. Prišli sme sem na bohoslužby.“
Pešo prešli: 40 km
Za komunistov nás naháňali so psami
„Šli sme vlakom. Od detstva som púť nevynechala. Iba raz v roku 1995, keď bol v Košiciach pápež. Predtým som chodila s rodičmi, teraz so svojimi deťmi. Ďakujem Bohu za to, že ich mám. Pamätám si ešte pohnuté časy prenasledovania kvôli viere. Žandári nás na levočskej stanici naháňali so psami. Ľudia sa cez okná tlačili do áut. Zapisovali si značky... Bolo to strašné.“
Vychodíme všetky hriechy
„Vyrážali sme ráno o piatej. Došli sme pred treťou. Chodíme každý rok. Z Víťaza sa takto na Mariánsku horu tradične putuje asi od roku 1950. Vychodíme všetko zlé, čo sme za rok urobili. Našej Panne Márii sa chceme z celého srdca poďakovať za celú našu rodinu a za to, že sme všetci zdraví.“
Pešo prešli: 40 km
Vznik
Prvá zmienka pochádza z 13. storočia. V roku 1247 je na Mariánskej hore postavená kaplnka a mala byť prejavom vďaky Božej Matke za ochranu počas tatárskych vpádov. Archeológovia našli na kopci za Mariánskou horou hradisko, ktoré obyvateľstvu poskytovalo ochranu pred Tatármi. V kaplnke sa každoročne konali procesie vďaky.
Príchod františkánov
V roku 1311 prichádzajú do Levoče františkáni-minoriti. Zavádzajú sviatok Navštívenia Panny Márie.
Gotická socha
V 15. storočí je na hore zriadená pustovňa a obývajú ju kartuziánski mnísi. Okrem toho svojou veľkosťou kaplnka už nestačila, a tak dochádza k jej rozšíreniu. Kostol dostáva aj dnešnú gotickú sochu Panny Márie.
Zákaz a obnovenie pútí
Púte stratili na intenzite počas reformácie, keďže levočskí páni ich zakázali a pútnikom nedovolili priechod cez ich mesto. V druhej polovici 17. storočia sa mala pastierom zjaviť Panna Mária a požiadať ich o obnovenie pútí.
Nový chrám
V roku 1906 sa na Mariánskej hore začína so stavbou nového chrámu. Slávnostne bol vysvätený spišským biskupom Vojtašákom 2. júla 1922.
Perzekúcie komunizmu
Komunistickému režimu sa masívna púť v Levoči nepáčila a pútnici boli perzekvovaní. Bežné bolo, že spoje vedúce do Levoče boli zámerne rušené.
Povýšenie na baziliku
Mariánska hora sa stala najväčším pútnickým miestom na Slovensku. 26. januára 1984 povýšil pápež Ján Pavol II. pútnický chrám na menšiu baziliku.
Najväčšia púť
Tá sa odohrala za prítomnosti pápeža Jána Pavla II. 3. júla 1995. Na Mariánskej hore sa vtedy stretlo 650 000 pútnikov.
