Smrť Jožkovej mamičky na narodeniny: Sľúbila mu krásnu oslavu, našli ju mŕtvu!

Teplo domova a lásku zažíva už len vďaka babke a dedkovi. Piatak Jožko (11) zo Svidníka musí bojovať s neprajným osudom už odmalička.

Otec sa o svojho syna prestal zaujímať, keď mal pol roka, a o mamičku Jožko tragicky prišiel pred štyrmi rokmi v deň svojich narodenín. O malého piataka sa od toho okamihu starajú starí rodičia, ktorí by šikovnému chlapčekovi dali aj to posledné. Napriek obrovskej snahe im na to však nestačia financie.

Jožko (11) svoju mamičku vždy veľmi ľúbil, dnes mu však po nej zostala už len fotka na nočnom stolíku a spomienky. „Dobre si pamätám, ako sa so mnou hrala. Keď sme boli spolu, vždy nám bolo veľmi dobre. Čo by som za to dal, aby som ju mohol znova vidieť,“ povedal smutne školák. Jej nečakaná smrť ho zasiahla o to viac, že práve v tragický augustový deň v roku 2013 mal narodeniny. „Moja dcéra Monika († 29) odišla z domu so slovami: ‚Idem sa prejsť, ale rýchlo sa vrátim, aby som sa mohla s Jožkom hrať.‘ To boli jej posledné slová,“ so slzami v očiach spomína na desivý deň Jožkova stará mama Mária (59). Namiesto milovanej dcéry však k nim domov prišli policajti.

„Už keď som ich videla, vedela som, že je zle. Ukázali mi papier – stálo v ňom, že Monika už nežije. To bolo posledné, čo si z toho dňa pamätám. Odpadla som a aj po prebratí sa mi udalosti odohrávali len rozmazane. Stále mi chodilo mysľou len jediné – že už Moniku nikdy živú neuvidím,“ opisuje desivé udalosti spred štyroch rokov Mária. Polícia skonštatovala, že sa obesila na futbalovom štadióne.

„My však tomu vôbec neveríme. Našli ju opretú o bufet, ani nevisela. Na tvári mala modrinu. Ako by k nej prišla, keby si vzala život sama?“ pýta sa zúfalá Mária, ktorej sa tragické udalosti ešte aj dnes premietajú pred očami. Radili jej, aby požiadala o obnovenie vyšetrovania. „Ale načo by som to robila? Moniku nám to už nevráti a zase by sme sa dostali do hrozného kolotoča,“ nahlas uvažuje Jožkova stará mama, ktorá chodí s vnúčikom pravidelne na Monikin hrob zapaľovať sviečky.

Otvoriť galériu

Rodina žije v ťažkých podmienkach, Jožko sa však napriek tomu dobre učí.

Zdroj: nov

Veľký sen

Akoby nestačilo, ako kruto sa osud s chlapcom a jeho blízkymi zahral, ešte ich trápia aj finančné starosti. Jožkov dedko Jozef (61) robil celý život lakovača, čo sa podpísalo na jeho zdraví a je na invalidnom dôchodku. Stará mama má zase bajpas, prekonala mozgovú príhodu a snaží sa rovnako si vybaviť invalidný dôchodok. Rodina teraz žije len z dedkovho dôchodku, alimentov a zo sirotského, čo je dokopy 400 eur.

„Alimenty sú 100 eur a celé idú Jožkovi. Platíme mu z nich obedy do školy, folklórny krúžok, lebo ľudovú hudbu miluje, a čo zostane, mu odkladáme na vkladnú knižku. Zostanú nám tri stovky. Za byt dáme 210 eur. Na každého člena rodiny to je približne 80 centov na deň. Musíme šetriť, ako sa len dá. Navyše, Jožko by chcel byť hasičom, je to jeho sen, a ísť študovať do Žiliny. Ak mu to chceme umožniť, musíme šetriť už teraz, hoci je len piatak,“ uzavrela stará mama.