Susan milovala turistiku a fitnes. Problém si dokonca všimla po jednom z tréningov, keď sa ledva dokázala nadýchnuť. Odišla do nemocnice, kde jej po niekoľkých vyšetreniach lekári oznámili smutnú správu. Jej telo napadla rakovina, ktorá sa nedá liečiť. Až 70 percentám pacientov ostáva necleý rok života.
Britka sa ale nevzdala a podujala na dve chemoterapie. Z hrude jej odstránili väčšiu infikovanú časť, no i napriek tomu po 14 mesiacoch od určenia diagnózy zomrela.
Jej rodina si dodnes nevie vysvetliť, ako mohla práve ona takto smrteľne ochorieť. Začali teda hľadať príčinu jej ochorenia. Zistili, že jej otec pracoval s azbestom na montážnych potrubiach. Keď sa vracal po večeroch domov, na jeho pracovnom odeve ostali stopy azbestu. Namiesto toho, aby sa prezliekol, odišiel sa hrať so svojou dcérou, ktorou bola práve Susan. Každý večer ju objal na dobrú noc. Stačilo iba zrniečko látky na jej tele a o niekoľko desiatok rokov sa vyvinula u nej zákerná choroba.