Ohromila ich kvapľami, jazierkami, ale aj poriadnou hĺbkou. Medzinárodný tím ju pomenoval Mangalica - podľa prasiatka so srsťou, lebo má rozprávkovú výzdobu, no aj časti, kde sú kopy blata. Podľa geológa Lukáša Vlčeka ju však pre náročný terén zrejme verejnosti nesprístupnia.
Jaskyniarom zo Speleoklubu Tisovec sa aj s poľskými kolegami vedenými Mariuszom Miedzińskym podaril výnimočný objav. Našli jaskyňu, o akej sa im ani nesnívalo. „Prekopali sme sa do úzkej skalnej pukliny, cez ktorú sme objavili hneď niekoľko dómov, nádherne vyzdobených stalaktitmi, stalagmitmi, stalagnátmi, nátekmi a kvapľovými jazierkami,“ prezradil člen Speleoklubu Tisovec Vlček. Dodal, že voda sem po stáročia splavovala množstvo materiálu z povrchu - kosti zvierat, ale aj črepy fliaš, z ktorých najstaršie datovali do polovice 19. storočia.
Zo vstupných dómov jaskyne pokračujú chodby a priepasti do hĺbky. „Úzkymi kľukatými chodbičkami - meandrami, ktoré sú často na hranici prieleznosti, jaskyňa ústi do ohromných podzemných priepastí. Tie spadajú až do hĺbky 100 metrov. Keď tak visíte na lane v tmavom priestore s priemerom 10 metrov, ktorému človek nedovidí na dno, cítite sa ako na výlete na inej planéte,“ hovorí geológ, podľa ktorého jaskyňa patrí medzi najťažšie na Slovensku, lebo hoci v nej teraz visí takmer pol kilometra lán, stále nie je preskúmaná do konca.
„Jaskyňa Mangalica, ktorú pomenovali podľa úvodnej rozprávkovej výzdoby a následného blata, je medzinárodným projektom a sústreďuje tých najlepších jaskynných alpinistov zo Slovenska i z Poľska,“ doplnil Vlček s tým, že aj keď poznáme všetky vrcholy sveta, netušíme, koľko neznámych svetov sa ukrýva pod našimi nohami. Jaskyňa však skrýva tajomstvo, ktoré nikoho nepoteší. Krásne komnaty jaskyne totiž pre jej náročný terén podľa geológa verejnosti zrejme nikdy nesprístupnia.
