Školákovi Maťkovi (13) pred 10 rokmi diagnostikovali autizmus. Keď sa jeho blízki naučili s jeho neľahkým zdravotným stavom ako-tak existovať, prišla ďalšia rana - rakovina v 3. štádiu, ktorá statočného chlapca posadila na invalidný vozík. Nevzdal sa však a s pomocou milujúcej mamy a blízkych pomaly robí prvé kroky. Na náročnú liečbu však v rodine niet dosť financií.
Maťko (13) sa narodil zdravý, že niečo nie je v poriadku, začalo vychádzať najavo neskôr. „Autizmus mu odhalili až po troch rokoch života,“ rozpráva mama malého bojovníka Anna (45). Rodina na čele s otcom Patrikom (46) a starším bratom Máriom (19) sa osudu nepoddala a naučili sa s Maťkovou diagnózou existovať. Najväčšia starostlivosť zostala na pleciach mamy. „Stále som s ním, chodila som s ním aj do školy. Bolo to preňho najlepšie,“ usmieva sa žena. Keď sa už ako-tak zžili s tým, že ich syn funguje tak trochu vo vlastnom svete, prišla ďalšia rana. „Pred rokom začal byť unavenejší a zadýchaval sa,“ opisuje matka.
Začal sa tak kolotoč vyšetrení, chlapec musel ísť dokonca na operáciu do Bratislavy. Školákovi diagnostikovali Hodgkinov lymfóm v treťom štádiu. „Museli sme chodiť do Bratislavy, ale auto nemáme. Pomáha nám pán farár, za svoju pomoc nikdy nič nezobral. Maťka má rád, tvrdí, že je to taká čistá duša. Pridali sa aj ďalší ľudia, tak sme to zvládli,“ opisuje Anna.
Stále usmiaty
Chlapcovi napriek ťažkému osudu nemizne z tváre úsmev. Má aj problém s nohami, no zahodil invalidný vozík a robí prvé kroky. Teraz ho čakajú ortézy, no potreboval by toho viac. V rodine však peňazí nazvyš niet, jeho otec prišiel nedávno o robotu. „Dostávam 297 € opatrovateľský príspevok a rodinné prídavky, čo je spolu 345 €,“ prezrádza Maťkova mama, ktorá však verí, že to najhoršie už je za nimi.
