Ak sa ukáže, že máme IQ nad 130, môžeme sa stať členom organizácie Mensa, ktorá združuje ľudí s nadpriemerným IQ. Jej predsedníčka Hana Dojčanová (55) Novému Času Nedeľa prezradila, ako sú na tom s inteligenciou dnešné deti, ako aj to, či sú inteligentnejšie ženy alebo muži...
Čo je to inteligencia?
Poznáme rôzne druhy inteligencie. Ak sa však bavíme o IQ, je to schopnosť riešiť úlohy v konkrétnom čase, schopnosť prispôsobiť sa a schopnosť rýchleho chápania. IQ sa meria vždy v pomere k veku. Napríklad ak majú 15-ročný a 25-ročný človek v testoch rovnaký počet správnych odpovedí, budú mať iné výsledky.
Inteligentní ľudia z celého sveta sa združujú v organizácii zvanej Mensa. Čo je to a čo je jej cieľom?
Mensa je medzinárodná organizácia, ktorá vznikla v roku 1946 v Oxforde a postupne sa rozšírila do celého sveta. Združuje ľudí s IQ nad 130. Dnes má približne 130 000 členov a jej poslaním je využiť inteligenciu v prospech ľudstva.
Koľko členov má Mensa na Slovensku?
Teraz približne 600. Za člena sa považuje človek, ktorý urobí test a zaplatí členský poplatok vo výške 25 eur ročne.
Ako človek zistí, že má IQ nad 130?
Musí sa dať otestovať. Sú rôzne druhy testov, my v Mense pracujeme s neverbálnou, obrázkovou verziou. V jednotlivých otázkach musíte nájsť kľúč, podľa ktorého to funguje. A to všetko za 40 minút.
Máme byť smutní, ak nemáme IQ nad 130?
Kdeže, to vôbec. V praxi je to tak, že 70 % ľudí má IQ od 90 do 110, teda celosvetový priemer je 100. Čiže už aj IQ 110 je veľmi pekný výsledok. Treba myslieť na to, že samotné IQ nám šťastný či úspešný život nezaručí. Je to dobrý základ, no na úspech treba ešte veľa iných vlastností, ako sú priebojnosť či vytrvalosť.
Aký bol najvyšší výsledok na Slovensku?
Bolo to približne 170.
Prezradíte nám aj slávne mená z radov Mensy?
Máme medzi sebou veľa úspešných ľudí z rôznych odborov, ale konkrétne mená nemôžem prezrádzať. Ale poviem aspoň to, že medzi členmi Mensy je aj jeden minister a známa moderátorka TV Markíza.
Môžeme inteligenciu zdediť?
Podľa mňa je, ale nemusí to byť po vašich rodičoch. Môžete tento dar zdediť aj po prapradedovi. Stáva sa, že sa rodičom s IQ 110 narodí nadpriemerne inteligentné dieťa.
Je ťažké vychovávať také dieťa?
Rodičia by s ním mali pracovať, inak sa jeho schopnosti nerozvinú. Musím však spomenúť aj opačný prípad, keď si rodičia myslia, že majú doma génia, no nie je to tak.
Stretávate sa aj s takými prípadmi?
Samozrejme. Je to jeden z problémov doby. Dnešní rodičia, najmä tí mladí, si myslia, že práve ich dieťa je výnimočné a nadpriemerne inteligentné. Potom sa s celým svetom a najmä s učiteľmi hádajú, že nevedia oceniť extrémne nadanie ich dieťaťa. Niekedy k nám volajú, že chcú svoje dieťa dať otestovať, lebo už vyskúšalo všetky možné školy a nič mu nevyhovovalo. Prídu teda na testy a často potom dostanú studenú sprchu, keď zistia, že výsledok ich dieťaťa je úplne bežný, žiaden nadpriemer. Samozrejme, inteligenciu treba rozvíjať, ale nerobme z detí malých bohov.
Je dnes viac inteligentných detí ako v minulosti?
Nedá sa to porovnať, niektoré zdroje hovoria, že ľudstvo hlúpne, a iné pravý opak. Možno dnes majú deti vďaka technológiám viac vedomostí, ale to nie je inteligencia.
Často sa spomína, že práve moderné technológie zabíjajú inteligenciu...
Áno, je to dvojsečná zbraň. Kedysi sme si informácie museli prácne vyhľadať a vedieť ich, dnes sa oveľa viac spoliehame na iné zdroje. Internet je dobrý sluha, ale zlý pán.
Ako však zabrániť tomu, aby deti celé dni neciveli do telefónov?
To by si mali ustrážiť rodičia a nájsť správnu mieru využívania techniky. Môj názor je, že deti treba vyťažiť, aby mali program. Mnohí povedia, že sú potom zbytočne preťažované. Ak však deti nebudú chodiť na žiadne krúžky, potom je veľmi pravdepodobné, že budú sedieť doma za počítačom alebo s telefónom v ruke.
Súvisí inteligencia s prospechom žiakov?
Vôbec nie. Zoberme si napríklad bifľošov - majú výbornú pamäť, ale to nie je inteligencia. V školách, bohužiaľ, ešte stále funguje model, že presadzovaní a ospevovaní sú najmä jednotkári. Je to veľká škoda, pretože iné deti, ktoré sa nad látkou zamýšľajú a neboja sa pýtať, majú horšie známky iba preto, že sa nenaučia látku od slova do slova. Systém je zle nastavený.
Ako by mal byť nastavený podľa vás?
Učitelia by mali deti v rozmýšľaní viac povzbudzovať. Nie že im látku iba nadiktujú, deti si to ako roboty zapíšu a potom na druhý deň odrecitujú a majú jednotku. No o pár dní o učive nebudú mať ani šajnu. Aby som zasa nekrivdila všetkým, niektoré školy už berú výučbu viac interaktívne, ale stále je ich málo.
Existuje nejaká situácia, keď je inteligencia skôr príťažou ako úžitkom?
Samozrejme, sú to každodenné situácie, keď vidíte do nejakých vecí a nemôžete s nimi nič urobiť, pretože nemáte moc.
Napríklad?
Keď sme sa bavili o tom internete, tak tam sa napríklad valí z každej strany propaganda. Deti nevedia, čomu majú veriť, a často naletia. Môže za to asi aj znalosť histórie, ktorá je žalostná. Za to však nemôžeme viniť iba školy, ale najmä rodiny. Traja zo štyroch mojich starých rodičov sa narodili ešte v 19. storočí. Takže prežili dve svetové vojny. Ja som mala tie hrozivé príbehy z prvej ruky a pripadala som si, ako keby som to zažila. Najhoršie je, že ľudia, ktorí propagandu šíria, nie sú žiadni hlupáci, práve naopak, často sú to inteligentní ľudia. Ovládajú psychologické hry a manipulatívne techniky...
Ľudia s vysokým IQ by však mali byť schopní týmto manipulatívnym technikám odolať, alebo sa mýlim?
Aj ľudia s vysokým IQ vedia byť manipulovateľní. Niekedy naschvál idú proti prúdu, pretože chcú byť iní. Vidím to aj u nás v Mense...
Čo hovoríte na názor poľského europoslanca Janusza Korwina-Mikkeho, ktorý v apríli v pléne Európskeho parlamentu vyhlásil, že ženy si nezaslúžia vyššie platy ako muži, pretože sú menej inteligentné?
To je strašný názor a hlavne úplne nepravdivý. Muži nie sú inteligentnejší, je to vyrovnané. V Mense síce bolo vždy viac mužov, ale prečo? Ženy dostávali z historického hľadiska oveľa menej priestoru, no napriek tomu, že to mali oveľa ťažšie, dokázali sa presadiť. Dnes sa tvárime, že už nie sme patriarchálna spoločnosť, ale niektorí muži by ženy stále najradšej videli iba pri sporáku, a nie vo verejnom dianí.
- Samotné IQ nám šťastný či úspešný život nezaručí. Na to treba oveľa viac
- Všetci dnešní rodičia si myslia, že práve ich dieťa je výnimočné či geniálne
- V školách, bohužiaľ, stále funguje model, že presadzovaní sú jednotkári
Predsedníčka organizácie Mensa Slovensko Hana Dojčanová
- vyštudovala žurnalistiku a marketingovú komunikáciu
- 25 rokov pracovala v médiách
- dnes pracuje v súkromnom sektore
- v Mense pôsobí 10 rokov
- je vydatá a má dve dcéry
