V špeciálnom letnom seriáli vám prinášame prehľad komediálnych trhákov, ktoré televízie každé leto reprízujú. A ľudia si ich vždy radi pozrú, aby si zaspomínali, aké boli letá kedysi romantické.
UTEKAJME, UŽ IDE!
Súdruhom prekážal luxus
V polovici 80. rokov prišiel režisér Dušan Rapoš (64) s panelákovou komédiou, plnou symbolov a kontrastov. Kým v jednom stiesnenom petržalskom byte sa na kôpke tlačia chudobní manželia Syslovci - Marián Zednikovič († 55) a Zuzana Bydžovská (55) so svojimi deťmi, do vedľajšieho bytu sa nasťahuje tajomný duchovný mág v podaní Milana Lasicu (77). Nový sused, ktorý si hovorí Dr. Mahm, je stelesnením luxusu a západniarskeho, v čase zúrivého socializmu, neprípustného myslenia. Paradoxom je, že túto postavu si zahral Milan Lasica. A práve on sa musel dlhý čas predtým boriť s niekoľkoročnými zákazmi umeleckej činnosti zo strany štátnej moci.
Za socializmu nepoznanej hojnosti a rozptýlenia sa ale dostane aj živoriacej rodinke Syslovcov, keď sa im nechtiac podarí prebúrať do susedovho bytu. Vtedy sa chudobná socialistická rodina aspoň na chvíľku nadýchne ,čerstvého vzduchu´. Ochutná neznáme značky jogurtov v chladničke Dr. Mahma, deti sa pohrajú s jeho hadom a magnetofónom, rodičia zdegustujú západniarsky alkohol. V čase voľna si tak Syslovci odbiehajú užívať nepoznaný blahobyt až do chvíle, kým sa neprezradia a nezaznie pamätná veta: „Utekajme, už ide!“ Vtedy majiteľ bytu zistí, že susedia k nemu chodia už istý čas veľkoryso hodovať a cudzopasiť.
Záchranca Hryc
Nie je vôbec čudné, že táto komédia ležala komunistickým pohlavárom hlboko v žalúdku, a na Kolibe sa jej rozhodli dať stopku. O záchranu filmu sa nakoniec postaral herec Andy Hryc (67). „V tom čase bolo na Kolibe také divné vedenie plné eštebákov. Zastavili film, ktorý bol normálne vo výrobe a na jeho prípravu sa už minulo veľa peňazí. Niekto sa jednoducho posral, čo na to povedia súdruhovia a ja som si povedal, že sa postarám o to, aby sa to súdruhom páčilo,“ spomína dnes Hryc, ktorý hrá vo filme Inda. A svoj sľub dodržal. Keďže v tom čase vplyvný ideologický tajomník ÚV KSS Ľudovít Pezlar bol jeho susedom a priateľom, všetko išlo jednoduchšie. „Pezlar sa ma opýtal, aký je to film. Všetko som mu vysvetlil a dal som mu do ruky scenár. Prečítal si to, na druhý deň mi scenár hodil späť do schránky a povedal, že je to vybavené. Na Kolibe sa opäť rozbehla výroba. A to len na základe jedného telefonátu z ÚV KSS! Tak to kedysi fungovalo a mám pocit, že to tak začína fungovať opäť,“ hovorí Hryc.
Zednikovič hral sám seba!
V úlohe otca Svätopluka Sysla sa Zednikovič našiel, lebo aj v súkromí ho deti milovali. Novinárka Ľuba Zednikovičová dala hercovi dvoch synov Tomáša a Lukáša. Tomáš si dokonca zahral v komédii Utekajme, už ide! jeho syna Doda. „Maroš miloval deti a rovnako aj ony jeho. Neskutočne to s nimi vedel,“ povedala pred časom Novému Času jeho exmanželka Ľuba. Veľa zábavy si s ním zažili aj deti z divadla Astorka. Keďže ich rodičia herci boli často zaneprázdnení, svoje ratolesti odložili do Mariánovej opatrovateľskej služby. „Stávalo sa, že som prišla domov z práce a bolo u nás niekoľko detí, ktoré sa na mňa žensky a vyčítavo pozerali v zmysle, čo tu robíš, veď Maroško je náš!“ smiala sa Zednikovičová. Aj keď mali ako manželia spoločný názor na humor, vo výchove synov Tomáša a Lukáša sa líšili. „Maroš bol nepredstaviteľne prísny a ja som bola tá benevolentnejšia. Priznávam sa, že som niekedy spávala so žiackymi knižkami pod vankúšom,“ spomínala Zednikovičová. Ich synovia v umeleckej brandži zotrvali. Starší, Tomáš je kameraman a Lukáš dramaturg. No veľká osudová láska Mariána a Ľuby netrvala večne. „Prežili sme spolu 25 rokov, no 18 rokov bolo šťastných. Tam by som bez výhrad vedela porozprávať o každom dni, potom to už bolo problematické,“ povedala smutne Ľuba Zednikovičová.
Osudná rakovina
Keď v októbri 2006 obľúbený herec bojoval s rakovinou, pár už netvorili a niekoľko rokov žili oddelene. „Maroš to povedal tak, že každý z nás mal toľko povinností, až sme sa prestali stretávať,“ odkrývala bolestivú tému Ľuba. „Ale ide o to, že Maroš bol potom radšej niekde inde ako doma, prestali sme byť kamaráti a láska sa vytratila. Potom sme si jednoducho povedali, že stačilo a rozviedli sme sa.“ Pred hercovou smrťou sa exmanželia videli už len párkrát. „Náhodne sme sa stretli a vymenili si niekoľko slov, vedela som, že je chorý. To pekné dnes môžem povedať, že zostalo a nikto mi to nezoberie. Dnes keď pozerám nejakú inscenáciu v televízii, pozerám na Maroša s láskou a radosťou. Všetko ma prebolelo, aj keď boli časy, že som sa nemohla pozerať. Je mi len ľúto, že možno mohol viac bojovať, keď bol chorý, keby nebol lajdák a išiel včas lekárovi... To mi je veľmi ľúto, bol ešte mladý,“ dodala Zednikovičova žena. Veľký herec navždy odišiel v máji 2007, keď podľahol rakovine lymfatických uzlín.
Hlášky
- Bydžovská: Dnes tam mal asi tri ženy a všetky mladé! Povedal by si to o ňom?
- Zednikovič: Prosím ťa, ktovie načo tam vlastne chodia?
- Bydžovská: Ako načo, je im to predsa vidieť na očiach!
- Zednikovič: Predstav si ten Mahm. Má byt, auto, baby a cestuje! Aj my by sme mohli byť doktori, nie?
- Lasica: Myslíte, že môjmu hadovi chýba láska? Ale ja ho mám rád. Minulý rok dostal podobné škvrny, keď prehltol hašlerku.
SLADKÉ STAROSTI
Komédia o panicovi plná erotiky
Nič nie je také sladké ako sa na prvý pohľad zdá! Aj o tom je možno trochu nedocenená normalizačná komédia Juraja Herza (82) Sladké starosti. Hlavnou postavou je zasnený starý mládenec a cukrársky panic Šimon Šindelka - Emil Horváth ml. (71). Film plný naoko sladkej reality sa nakrúcal v polovici 90. rokov v starom dobrom bratislavskom hoteli Carlton. Dobrácky Šimon je uznávaný majster svojho odboru, ale tú pravú príchuť skutočnej lásky ešte neokúsil. Hoci v reštaurácii, kde pracuje, sa okolo neho pohybuje krásnych dievčat až-až... A práve to je ten paradox!
„Pôvodne sa mal ten film volať, Dievčatá to majú rady sladké. Počas nakrúcania som upozorňoval režiséra Herza, že hoci som obklopený nádhernými ženami, neušla sa mi ani jedna milostná scéna. On mi na to odvetil, že veď práve o tom je ten film,“ smeje sa dnes predstaviteľ cukrára Emil Horváth ml.
Súdruhom prekážal sex
Protikladom dobráckeho Šindelku je špekulantský skorumpovaný vrchný čašník Balucha (Andy Hryc). Riadi sa heslom: kto nekradne, okráda vlastnú rodinu. A na rozdiel od cukrára sa mu darí získať aj priazeň servírok. „Súdruhovia sa mračili a pohoršovali kvôli mojim sexuálnym scénam. Často tam vozím servírky autom a občas si urobíme pauzu v kukurici alebo v príručnom sklade. Na tú dobu to bolo celkom dosť milostných scén,“ spomína Hryc.
Kolínskej facky boleli
Hrycovu, s čašníčkami večne podvádzanú manželku si zahrala legendárna Zora Kolínska († 55). „Zorka bola úžasná, inteligentná baba, mal som ju veľmi rád. A mala nádherné nohy!“ chváli kolegyňu, ktorej sa v júni 2002 stala osudnou rakovina. Krátko po tom, ako Kolínska načapá v Sladkých starostiach svojho filmového manžela pri nevere, uštedrí mu poriadnu facku. „Vypálila mi tri alebo štyrikrát a boli to také pecky, že mi skoro odletela hlava. Normálne ma zbila!“ približuje Hryc jednu zo známych scén, keď padne aj Kolínskej známa veta: „To je môj muž, toho si budem biť sama!“
Čerpali z reality
Vtipné barmanské príhody pôvodne v scenári neboli. „Tie fintičky som odpozeral od kamoša Mira, čašníka z košickej reštaurácie Jalta. „Mal príručný sklad a pod regálmi dva matrace. Vždy ich vytiahol a precvičoval servírky,“ usmieva sa potmehúdsky Hryc. No v tom čase tým svojmu kamošovi zavaril. „Rozhlásil som, že hrám jeho a on sa všade chválil, že v kinách dávajú film, kde ho hrá Hryc. Manželka mu nakoniec doma urobila cirkus.“ Kultová scéna, kde má Balucha (Hryc) namiešať luxusný nápoj Biskvit Debouché, namiesto ktorého zmieša čierny čaj, Stock, citrón a saponát jar, ale pochádza z baru pražského hotela Park, kam chodili Hryc so scenáristom Milanom Ležákom vypomáhať, keď barmani robili uzávierky.
Hlášky
Hmmm, to je Bisquit Debouche, a správne šambrovaný!
Čo si to dovoľujete! To je môj muž, toho si budem biť sama!
Teleso ponorené do džúsu je nadľahčované korunkami, ktoré svojím objemom vytlačí.
DĚDICTVÍ ANEV KURVAHOŠIGUTENTAG
Polívku ťahali z krčmy!
Slnečná pohoda, letná vášeň a megadávka humoru sú základom českej filmovej komédie Dědictví aneb Kurvahošigutentag. Na osude Bohuša, ktorý zdedil milióny a poriadne mu z toho preskočilo, sa smejeme už 25 rokov. A to napriek tomu, že film režisérky Věry Chytilovej († 85) je z veľkej časti drsnou pravdou o prvých rokoch kapitalizmu... Príbeh o tom, ako sa z opilca Bohumila Stejskala stane zo dňa na deň milionár, je plný legendárnych replík. Hoci Bolek Polívka (67) predtým aj potom stvárnil mnoho postáv, do smrti si ho budeme pamätať najmä ako Buhuša so žltou baretkou na hlave. Tiež výkony Dagmar Veškrnovej Havlovej (64), Miroslava Donutila (66), Ivany Chýlkovej (53) či Jozefa Kronera († 74) sú také presvedčivé, že nikto nezapochybuje o tom, že takí ,,týpkovia“ naozaj niekde na dedine reálne žijú. V Dědictví sa blyslo aj viacero nehercov, medzi inými napríklad Anna Pantůčková († 94), ktorá hrala Bohušovu tetu, či vtedy začínajúca modelka v úlohe šľapky Irenky - Šárka Vojtková (42).
Rokovanie pri chľaste
Film z roku 1992 je autorským dielom režisérky Chytilovej a Polívku. Pracovný názov mal Štěstí je krásná věc. Ale potom sa názov zmenil. Chytilová chcela názov Dědictví, Polívka zase trval na Kurva, hoši, Gutten Tag. Názvy tak nakoniec zostali oba, hoci s pozmeneným vulgarizmom.
Nakrúcalo sa v Olšanoch, dedinke 30 km od Brna, ktorú si Polívka s rodinou vybral za svoje bydlisko a roky tam prevádzkoval aj svoju farmu s penziónom. Spolupráca svojráznej a prísnej režisérky s Polívkom nebola jednoduchá. „Jazdila som za Bolkom do Olšian. Lenže on bol stále v krčme. Tak som tam za ním šla a urobila mu pred všetkými scénu. Zosmiešňoval to, robil si z toho srandu, ale bolo na ňom vidieť, ako mu je trápne,“ spomínala Chytilová. Prvotný scenár vznikal jeden mesiac tak, že Polívka diktoval a ona zapisovala.
Bolkov zážitok
Jednu z scén inšpirovala aj skutočná príhoda, ktorú krátko predtým Polívka zažil pri rodinnej prechádzke v Brne. Na ulici sa naňho vrhol opitý chlap s tým, že je z neho milionár a patria mu všetky domy v okolí. Boháč sa snažil Polívku silou-mocou presvedčiť, aby sa s ním išiel opiť. Keď Bolek odmietol, muž nasadol do taxíka a cez otvorené okno zakričal: „Boliii, ja si ťa nájdem, hoci v televízii alebo v Paríži! Prachov mám na to dosť.“ Toto všetko sa nakoniec objavilo aj vo filme v scéne, keď Bohuš otravoval na pražskej ulici Karla Gotta.
Irenkina trauma
Dej filmu sa ale točí aj okolo Irenky, šľapky, ktorú si nabalil v erotickom salóne. A práve táto jediná herecká úloha Šárku Vojtkovú (44) na dlhý čas zaškatuľkovala. Dnes úspešná podnikateľka mala v čase nakrúcania devätnásť rokov a ľudia na ulici o nej nemali dobrú mienku. „Mysleli si, že ako Irenka hrám samu seba a že ma naozaj vytiahli z nejakého erotického podniku. Zaškatuľkovali si ma len preto, že som sa objavila nahá vo filme,“ povedala v rozhovore filmová Irenka, ktorú Bohuš tak miloval aj bez „těch peněz“. Za nakrúcanie vtedy Vojtková zinkasovala 50 000 korún. A keďže jej popularita nerobila dobre, rozhodla sa odísť do Talianska. Dnes už ale opäť žije v Čechách, kde prevádzkuje svoj kozmetický salón.
Hlášky
Bohuš: Podívejte se na ňu, prý masérka! Kur*a je to!
Bohuš: Paní doktorko, vy jste doktorka?
Doktorka: Ano.
Bohuš: A věříte v Boha?
Doktorka: Já, ne, nechápu jak vůbec může někdo věřit.
Bohuš: Šak proč by nemohl?
Doktorka: Šak nejsou důkazy, nikdy ho nikdo neviděl.
Bohuš: Však vašu pi*u jsem také neviděl a věřím, že ju máte. Bohuš: Napij sa!
Advokát: Ne, ne, já už nebudu.
Bohuš: Napij sa, nebo ťa vyměním!
Bohuš: Sedni si. Napi sa. Lehni si.
Bohuš: Irenko, nebuď hlupá! Já ťa mám rád aj bez peněz.
