Existenčne ohrozené banky, problémy s utečencami, politický chaos a najnovšie aj nedostatok vody. Súčasnosť hrdej krajiny je všelijaká, len nie ružová. A bude ešte horšie. Analytici predpovedajú, že krajina je na „najlepšej“ ceste, aby sa v roku 2018 stala najproblémovejšou krajinou EÚ. Spomedzi krajín starého kontinentu na hamburskom summite G-20 bolo Taliansko s najslabším hospodárskym rastom.
Verejný dlh krajiny bol najvyšší po Japonsku. Takéto štatistiky však v Ríme nikoho nezaujímajú. Vo večnom meste je najdôležitejšia politická taktika, ktorí protagonisti sú v danej chvíli v najlepšej pozícii, akú silnú pozornosť dokážu na seba pritiahnuť v nespočetných televíznych diskusiách.
V Taliansku sa ani aktuálna migrantská kríza s 80 000 prisťahovalcami v prvom polroku nestala témou vecnej diskusie, ako ju riešiť. Rím si zvykol, že migrantov roky šikoval smerom na sever, do Rakúska a Nemecka. Teraz však nemôžu ísť ďalej. V Taliansku sa musia registrovať a zostať na jeho území. Avšak z 8000 starostov 5300 nechce obecné zariadenia pre cudzincov.
Hospodárske problémy krajiny tento rok zhoršuje veľké sucho. Jeho pôdu zavlažilo len 40 % zrážok, aké má Nemecko. Ohrozená je úroda ryže. Polia s kukuricou v niektorých okresoch sucho už nenávratne zničilo. Šéfovia regiónov žiadajú vládu, aby vyhlásila stav núdze. V tom prípade by dostali roľníci štátnu podporu. V krajine sa však dlhodobo nevenuje pozornosť budovaniu zavlažovacieho systému, ktorý by mohol odvrátiť pohromu v suchých rokoch.
Nedostatok vody sa však prejavuje aj v mestách a obciach. V centrách sicílskych miest s viac ako 100 000 obyvateľmi tečie voda len raz za dva-tri dni. Na pevnine v oblasti Neapola už došlo k obmedzeniu dodávky vody. Do niektorých obcí v jeho okolí sa voda dováža v cisternách. Vodovodné potrubia sú v dezolátnom stave. Podstatná časť tekutiny sa stratí po ceste k spotrebiteľom. Rím prichádza takto o 43 % vody, Palermo o 45 %, Florencia o 46 %. V celej krajina dosahuje strata pitnej vody 40 %.