V marci tohto roku dostal váš snúbenec Robo Beňo infarkt. Ako sa vyrovnávate s jeho smrťou?
Ešte som sa z toho nespamätala a úprimne povedané, ešte som si to poriadne ani neuvedomila. Napriek tomu, že som bola pritom, mi to pripadá, ako keby odišiel na dlhšiu pracovnú cestu. Každé ráno čakám, že zaparkuje auto a príde domov... Veľmi o tom s nikým nerozprávam, je to príliš citlivé a veľmi ťažké. Zobúdzať sa bez Roba a vedieť, že s ním nestrávim deň, ako tomu bolo vždy. Odveziem malého do škôlky, to čo robieval on, večer ho ísť uspávať a každý deň čeliť otázkam...
Ako Nikola vníma, že tu už ocko nie je?
Vie, čo sa stalo, je veľmi múdry. Rozumie tomu, že sa otec nevráti, preto bol aj na rozlúčke, len nerozumie, prečo odišiel. Každý deň sa ma pýta, prečo lekári ockovi nepomohli... Je mi veľmi ťažko, keď ho vidím, ako pozerá po iných deťoch, ktoré sa hrajú so svojimi otcami. Aj Robo sa s ním hral celé dni. To nebolo o tom, že sa videli večer medzi dverami, keď išiel spať. Myslím si, že napriek všetkému to Nikola zvláda veľmi dobre. Je statočnejší ako ja.
Predtým, než sa to Robovi stalo, ste údajne bývali s malým na ubytovni a Robo v meste v byte. Bolo to tak?
Nie, nebývali sme na ubytovni. Niektorí si to mýlia, pretože sme tam trávili veľa času. V tú sobotu to však bola iba náhoda, že sa tam Robo ocitol, pretože sa tam chcela ísť pozrieť moja sestra s deťmi, keďže pred materskou dovolenkou pre nás pracovala. A Nikola chcel ísť tiež. Ja som po mojej narodeninovej oslave zostala upratovať dom.
Spomínate si, čo sa udialo potom?
Asi o pol hodinu neskôr mi volala sestra, že Robo odpadol. Nepovedala mi, že dostal infarkt. Prišla som na ubytovňu za osemnásť minút, takmer súčasne so sanitkou, čo ma veľmi trápi a zdá sa mi to nepochopiteľné. Robo ležal ešte na recepcii na zemi, dýchal. Priateľ mojej sestry mal na linke 112-ku a poskytoval mu prvú pomoc. Potom ho odniesli do sanitky. Stála som pri nej hodinu a hľadela som na monitor, kde som videla, ako srdce naskakuje a opäť kolabuje. Tri razy sa im ho podarilo oživiť, potom už nie.
Takže nezomrel v sanitke cestou na bratislavské Kramáre?
Nie, zomrel v sanitke ešte pred ubytovňou.
Hovorilo sa o tom, že odďaľoval alebo odmietal operáciu srdca. Je to pravda?
Neviem, nemám odvahu sa to ísť spýtať do Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb. Boli sme tam v marci minulého roka. Ležal tam, robili mu vyšetrenia. Neviem, čo sa udialo, lebo keď som čítala vyjadrenia lekára, pochopila som to tak, že Robo operáciu odmietol. Ale mne tvrdil, že ho pustili, aby si urobil ďalšie vyšetrenia a aby si dal do poriadku zuby. Viem, že sa tej operácie veľmi bál, aj si to priznal, ale on na tie vyšetrenia reálne chodil. Vo februári tohto roku mi povedal, že chrup má v poriadku, ešte si dá urobiť gastroenterologické vyšetrenia a už sa pôjde objednať na operáciu. Pripomínala som mu to takmer každý deň, ale vždy musel ešte niečo dokončiť.
Ktorý z Robových rodičov mal problém so srdcom?
Obaja a zomreli vo veku okolo päťdesiatky. Napriek tomu sme toto nečakali, veď chodil na vyšetrenia, bral kopu liekov, keď sa necítil dobre, tak si ľahol.
Cítil sa zle predtým než dostal infarkt?
Deň predtým mi hovoril, že sa necíti dobre, ale že on si už vygooglil svoje príznaky, a že asi má aj cukrovku. A to bol celý on. Určite si nepripúšťal, že je to niečo so srdcom, inak by s malým nesadol do auta a nešiel do Bratislavy.
Čo pre vás Robo znamenal?
Bol to otec môjho dieťaťa, ktoré bolo stredom nášho vesmíru. Okrem toho, že sme boli partneri, rodičia, boli sme aj priatelia. V jednej minúte som o všetko prišla. Žiť s Robom bolo jednoduché, naučil ma netrápiť sa nad všetkým. Trávili sme spolu celé dni. Začínali sme rannou kávou, pracovali vo firme, spolu sme boli aj v strane, kde bol predsedom...
Nie, máme rodinný dom v okolí Senca. V Harmónii je chalupa.
Prebehlo už dedičské konanie?
Nie a zatiaľ nemám informáciu, kedy bude. Pravdu- povediac, ani ma to netrápi.
Verím, ale z predchádzajúcich vzťahov má Robo ešte dcéru Luciu (35) a syna Maxa (18). Nebojíte sa, že prídete o strechu nad hlavou?
Tento dom je môj. Ja som ho kúpila, na mňa je napísaný, podobne ako aj hypotéka, ktorú som si vzala. Robo mal Harmóniu. Neviem si predstaviť, že by som musela ešte teraz riešiť otázku bývania.
Písalo sa, že Robova firma Incognito evidovala ročnú stratu 65 000 €. Na ubytovňu Žabka na Žabom majeri mala zálusk česká firma, dom v Modre obliehali exekútori... Takže zostanú vám dlžoby?
Firma je vlastne ubytovňa, ktorá sa mala predávať. Problémy vznikli z dôvodu vysokého úroku českej spoločnosti Akcenta, ktorá zafinancovala kúpu nehnuteľnosti. Úrok bol však taký vysoký, že sa to nedalo utiahnuť. Robo ju už nestihol predať a teraz prebieha konkurz. Predpokladám, že sa bude predávať v dražbe, ale to už rieši konkurzný správca. V dedičskom konaní bude zrejme prebiehať dedenie podielu spoločnosti, nie nehnuteľnosti. Robo vlastnil 50 %, ale vzhľadom na to, akú stratu firma vykazuje, to nemá zmysel. Spoločnosť nič iné nevlastní a kým dôjde k dedičskému konaniu už zrejme nebude mať žiadny majetok. Všetko bude záležať na tom, ako budú veritelia uspokojení z predaja nehnuteľnosti. Ak by deti mali zdediť dlžoby, náš zákon umožňuje dedičstva sa zrieknuť.
Okrem chalupy v Harmónii vlastnil Robo ešte niečo?
Myslím, že nejaké pozemky, ale toto nie je téma, o ktorú by som sa zaujímala. Na to je notárka, ktorá bola deťom pridelená. Keďže som nebola Robova manželka, tak sa ma to priamo netýka.
Mám pracovnú zmluvu s ubytovňou, takže ešte tam pracujem a dostávam plat. Z jedného platu sa ťažko žije, ale v tridsiatich rokoch nebudem nariekať, či budem zarábať, alebo nie. A ani som nemala na to čas. Všetok voľný čas venujem malému, pretože Robovi rodičia už nežijú, moja mama žije v Anglicku a na Nikolu som zostala sama. Nemám žiadnu rodinu v blízkom okolí.
Keď prídete do ubytovne nie je vám ťažko, keďže sa to Robovi stalo práve tam?
Tam to zvládam lepšie ako v Harmónii, pretože sme tam spolu zvykli žiť od jari do jesene. Od jeho smrti som tam bola len párkrát a to len vtedy, keď som mu chcela byť bližšie.
Ako si predstavujete ďalej svoj život, čo ste vyštudovali?
Pedagogickú školu kultúrno-výchovný referent. Študovala som aj tri roky na univerzite v Nitre BOZP, ale potom sa nám narodil syn, takže nemám bakalárske štátnice. Je mi jasné, že keď som na syna sama, tak denne chodiť niekam do zamestnania by bolo pre mňa veľmi náročné. Určite sa vyberiem smerom k podnikaniu. V minulosti som sa venovala aj marketingu, finančníctvu, eventom, do minulého roka som bola aj konateľkou ubytovne, tak uvidíme...
Stretávate sa aj naďalej s ostatnými Robovými deťmi?
Áno, stretávame sa a aj v tom najťažšom období sme boli všetci spolu. Lucka žije s partnerom v Anglicku, píšeme si, s Maxom sme boli na jeho oslave osemnástich narodenín v máji. Nikola ho zbožňuje a všade sa chváli, že je to jeho veľký brat.
Ako ste sa s Robom zoznámili?
Videli sme sa párkrát na akciách jednej kozmetickej značky, keďže som mala kozmetický salón kúsok od Topoľčian. Myslím si, že pol roka potom, ako sa rozišli s Ivanou Christovou, mi začal písať, neskôr sme sa aj stretli. Robo bol spoločenský, veselý, džentlment veľmi sme si rozumeli. Stále sme sa mali o čom rozprávať. Musela som si zvykať na jeho bohémsky životný štýl, všetko bral s nadhľadom, ale dnes som mu vďačná, že ma naučil život vnímať inak, užívať si ho. Niekedy rozmýšľam nad tým, kto rozhoduje o tom, ktorý z rodičov bude vidieť vyrastať svoje dieťa, ak teda nemôžu obidvaja. Prečo Robo nemal tú šancu, prečo on a nie ja... Úprimne hovorím, že niekedy mám také dni... keby som mohla, tak si to s ním vymením. Myslím si, že on bol životu vďačnejší.
V tom si, ale nevyberieme...
Často mi hovorieval jednu vetu: ,Ty ma len ľúb...‘ Tá veta vždy znela tak nedokončene a ja som vyzvedala čo nasleduje za tým. Smial sa - ,Nič viac, Lenočka, ty ma len ľúb, nič viac nemusíš! Teraz som pochopila, že za tým už nie je nič. Žartoval, že už tu bude len chvíľku, aj keď tomu neveril. Vravel, že je starý, aby som sa rýchlo učila. Napriek tomu, že bol chorý, neboli sme na to pripravení. Robo nám sľúbil, že nás neopustí a nesplnil to.
Mal nejaké sny?
Bolo ich veľa. Mal pracovné ambície, chcel písať scenáre a aj ich písal, chcel sa vrátiť do televízneho zákulisia, chcel cestovať, vidieť Maxa, akou cestou sa v živote uberie. Nikolu chcel učiť bicyklovať, chytať ryby a on mu to sľúbil a u nás sa sľuby vždy plnili...
Už ste jeho urnu niekde uložili?
Zatiaľ nie. Nechceli sme jeho popol rozptýliť, takže bude mať hrobové miesto. Usúdili sme, že deti potrebujú niekam za ním ísť. Robova sestra dala robiť pomník a pochovaný bude v Modre. Celá rodina mala totiž k Harmónii vrúcny citový vzťah.
