Archeologická a turistická pamiatka v Taliansku sa dostala na zoznam spolu s Veľkým čínskym múrom, sochou Krista Spasiteľa v Brazílii, strateným mestom Inkov Machu Picchu v Peru, zvyškami mesta Petra v Jordánsku, pyramídami Chichén Itzá v Mexiku a stavbou Tádž Mahal pri Ágre v Indii. Slávnostné podujatie - vyhlásenie nových sedem divov sveta - sa uskutočnilo na štadióne mužstva Benfica Lisabon 7. júla 2007.
Víťazné pamiatky vybrali organizátori na základe dovtedy najväčšieho on-line hlasovania a zaslania textových správ. O nových siedmich divoch sveta rozhodlo vyše 100 miliónov ľudí. Koloseum sa považuje za najväčšiu stavbu v Rímskej ríši. Stavať ho začali v rokoch 70-72 n. l. za vlády cisára Vespasiána (Titus Flavius Vespasianus) na mieste bývalého komplexu palácov cisára Nera (Claudius Caesar Nero).
V roku 79 n. l. bolo dokončené po tretie poschodie. Po Vespasiánovej smrti pokračoval v stavbe amfiteátra cisárov syn Titus (Titus Flavius Vespasianus). V roku 80 bolo dokončené aj posledné poschodie. Pôvodne sa stavba nazývala Flaviovský amfiteáter podľa rodového mena Flavius cisárov Vespasiana a Tita. Mala oválny tvar, postavili ju v strede Ríma a išlo o najväčší amfiteáter Rímskej ríše. Pôvodne sa do Kolosea dostalo 50 000 sediacich divákov.
Zmienky o posledných gladiátorských súbojoch pochádzajú z obdobia okolo roku 400. Koncom 6. storočia bol v amfiteátri postavený kostolík a aréna sa zmenila na cintorín. Z priestorov pod klenbami sa stali ubytovne a dielne. V 13. storočí bola budova premenená na pevnosť. Od 15. storočia slúžila ako kameňolom - materiál sa použil na výstavbu palácov. V roku 1749 pápež Benedikt XIV. vyhlásil Koloseum za posvätné miesto, lebo v ňom boli mučení raní kresťania.
Prvá krížová cesta na pamiatku umučenia Ježiša Krista sa v Koloseu konala v roku 1750 a viedol ju pápež Benedikt XIV. Búrlivé udalosti 18. a 19. storočia neumožnili rozvoj tejto tradície. Obnovil ju pápež Pavol VI. v roku 1964. Koloseum patrí dodnes medzi vyhľadávané turistické rímske pamiatky.
Pôvodných starovekých sedem divov sveta predstavovali diela z oblasti Stredozemného mora a Blízkeho východu. V tom čase vyvolávali obdiv pre technickú a umeleckú dokonalosť, vytvorili ich Egypťania, Babylončania, ostatné sa spájajú s helénskou kultúrou. Sú a boli to tieto pamiatky: pyramídy v Egypte (Gíze), Semiramidine visuté záhrady v Babylone, Artemidin chrám v Efeze, maják na ostrove Faros pri Alexandrii, Mauzóleum v Halikarnasse (v súčasnosti juhozápadné Turecko), Diova socha v Olympii a Rhodoský kolos. Z nich sa zachovali a v súčasnosti sú navštevované egyptské pyramídy.
