Práve ona má na svedomí časovanú bombu v podobe toxickej skládky, ktorá tiká pod rodinnými domami vo Vrakuni a šíri sa k Žitnému ostrovu. Dvanásť rokov sem totiž vyvážali najhorší chemický odpad, aký sa v Československu produkoval. V roku 1959 do závodov nastúpil aj Karol Hatvani (80), ktorý už v súčasnosti žije v Austrálii. Novému Času rozpovedal, ako to v Dimitrovke fungovalo.
Hoci má Karol už osem krížikov na chrbte, na prácu v chemickom závode si spomína jasne. Bol pridelený ako robotník-lopatár v prevádzke Termofosfáty. V pokusných peciach sa tu za vysokých teplôt vyrábali umelé hnojivá. „Mal som privážať fosfátový a kremičitý prach k tým peciam,“ spomína. Sklad bol od pecí asi 50 metrov. Spájal ich nekrytý chodník. Cesta po ňom za dažďa či vetra bola nadmieru nepríjemná. Ešte horšie to však bolo pri rozpálených peciach. Otočili sa aj 30-krát za 8-hodinovú zmenu. Okúsil prácu aj v iných prevádzkach. „Haly boli nadmieru znečistené, pracovalo sa bez ochranných prostriedkov. O chemikáliách a ich škodlivosti som vedel. Sám som sa pohyboval v prostredí fosfátov, silikónov či zlúčenín síry,“ prezradil.
Toxické jazierka
Karol bol neraz svedkom situácií, z ktorých behá mráz po chrbte. „Všetko možné sa vylievalo a sypalo na zem, na rôznych miestach areálu vznikali rybníky smradľavej tekutiny. Pozdĺž terajšej Odborárskej ulice jej tiekol plný potok, smerovalo to k Vajnorskej a ďalej,“ spomína s hrôzou. Vylievať chemikálie v sudoch a kartónových krabiciach do vyschnutého koryta dunajského Mlynského ramena bolo podľa neho to najhoršie, čo mohlo zodpovedným napadnúť. „Plechové sudy časom prehrdzaveli, chemikálie začali vytekať,“ hovorí. Oblasť Vrakune si podľa neho vybrali preto, že to bolo pre nich miesto ďaleko od mesta, obývané pochybnými indivíduami. Na Dimitrovku sa bol pozrieť ešte pred 10 rokmi. Keď si pomyslí na zem presiaknutú toxínmi, jediné riešenie mu pripadá zrovnanie so zemou, naviezť tam vrstvu zeminy a zasadiť stromy. „Uprostred vztýčiť mohylu všetkým tým úbožiakom, ktorí tam stratili roky života, zdravie a aj životy,“ uzavrel.
