Už niekoľko rokov sa z viacerých strán ozýva, že slovenské školstvo potrebuje výraznú pomoc. Konkrétnych riešení je pritom stále vypracovaných len minimum. Vládni analytici tak zhotovili štúdiu, ktorá odhaľuje tie najslabšie články pedagogického prostredia na Slovensku. Pre ministra školstva Petra Plavčana (57) vypracovali súhrn opatrení, ktoré treba urýchlene zaviesť do praxe.
„Slovenské školstvo dosahuje podpriemerné a v posledných rokoch zhoršujúce sa výsledky oproti najvyspelejším krajinám,“ začínajú v rozsiahlej správe analytici. Argumentujú najmä medzinárodnými testovaniami, kde naši žiaci patria medzi najhorších. Tento stav je podľa nich spôsobený tým, že vyrastajú v zlom sociálno-ekonomickom prostredí. Potvrdili tiež to, o čom už dlhšie hovoria aj samotní učitelia - že výdavky na vzdelávanie sú na Slovensku dlhodobo nižšie oproti vyspelým krajinám. „Kľúčové pre kvalitu vzdelávania bude zlepšenie postavenia učiteľov. Dôraz by mal byť kladený na učiteľov na začiatku kariéry a výraznejšie odmeňovanie za preukázateľnú kvalitu,“ dodávajú.
Neobišli ani zmeny na vysokých školách, pričom najvýraznejšou požiadavkou je zvýšenie podielu bakalárskych študentov, ktorí nepokračujú v magisterskom štúdiu. „Musí to sprevádzať adekvátna zmena v študijných programoch, aby absolventi mohli nájsť uplatnenie na trhu práce,“ skonštatovali.
Samotné ministerstvo školstva tvrdí, že na viacerých opatreniach už pracujú. Vyššie mzdy pre učiteľov prisľúbili v každoročnom zvyšovaní platov. „Rast platov o 6 % je garantovaný v programovom vyhlásení vlády aj v rokoch 2018, 2019, 2020 - čo nikdy predtým nebolo,“ uviedla hovorkyňa Ivana Skokanová. Odporúčania na zrušenie kreditového systému, vďaka ktorému majú pedagógovia určité príplatky, zatiaľ vylučujú.
Chcú však zmeny, v ktorých budú kredity prepojené s potrebami školy. Na univerzitách zase podľa Plavčanovho rezortu zmenia systém kvality vzdelávania tak, ako ho poznáme dnes. „Naším cieľom je zavedenie väčšej flexibility pre VŠ reagovať na aktuálne potreby spoločnosti, ale zároveň posilniť ich zodpovednosť za kvalitu uskutočňovaného vzdelávania,“ dodala Skokanová.
Návrhy vládnych analytikov: Regionálne školstvo
- prijať opatrenia na podporu racionalizácie siete ZŠ - zlučovanie a rušenie + 14 mil. €
- zrušiť možnosť získať kredity na kreditový príplatok pre učiteľov + 46 mil. €
- výraznejšie zvýšiť platy pedagógov na začiatku kariéry úpravou zohľadňovania dĺžky praxe - 25 mil. eur
- zvyšovať priemerné platy pedagogických a odborných zamestnancov, resp. vysokoškolských učiteľov - 1 069 mil. €
- zvýšiť podiel odmien a osobného príplatku na celkovom plate učiteľov - 46 mil. €
- prijať opatrenia na zvýšenie podielu praxe pri príprave budúcich učiteľov - 2 mil. €
- zvýšiť relevantnosť a objektívnosť externých testovaní - 2 mil. €
- posilniť ponuku vzdelávacích aktivít pre pedagógov - 2 mil. €
- zreálniť personálnu a prevádzkovú náročnosť jednotlivých typov škôl
- pri rozdeľovaní zdrojov školám zohľadňovať dĺžku praxe pedagogických zamestnancov
- úpravou atestačného konania zlepšiť väzbu medzi odmeňovaním a kvalitou učiteľov
Vysoké školstvo
- upraviť podmienky na realizáciu profesijne orientovaných bakalárskych programov
- reformovať proces akreditácie - 1 mil. €
- zaviesť hodnotenie tvorivej činnosti VŠ - 1 mil. €
- prijať opatrenia na zvýšenie podielu bakalárskych študentov, ktorí nepokračujú v magisterskom štúdiu - úspora 28 mil. €
- je potrebné aktualizovať výpočet ekonomickej náročnosti odborov
Branislav Kočan, Iniciatíva slovenských učiteľov: Kredity boli od začiatku nezmyslom
Pokiaľ ide o zlučovanie ZŠ, môže to byť menšou úsporou, no treba mať na zreteli záujmy žiakov. Pokiaľ ide o kreditový systém, ten bol od začiatku nezmyslom. S jeho ukončením v zásade súhlasíme, ale treba sa pripraviť na to, že od budúceho roka začnú klesať učiteľom platy o 6 - 12 %. Hovoria, že by sa to malo nahradiť osobnými príplatkami za kvalitu, žiaľ, nikto doteraz nepredložil kritériá, podľa čoho by sa hodnotila kvalita. Učitelia mali aj doteraz zle nastavený vekový automat a oni ho chcú ešte znížiť, a to je pre nás úplne neprijateľné. Kým sa učiteľom za 32 odrobených rokov zvýši plat o 24 %, policajtom až o 64 %.
Štefan Porubský, dekan Pedagogickej fakulty UMB v Banskej Bystrici: Študenti potrebujú viac kvalitnej praxe
Určite by sme privítali, keby študenti učiteľstva mohli mať viac praxe. Ale len samotné navýšenie praxe situáciu nebude riešiť, musí sa totiž zvýšiť aj kvalita praxe na „cvičných školách“. Navrhoval by som, aby sa v systéme kariérneho rastu pripravovali „cviční učitelia“. Študenti na učiteľskej praxi by mali mať svojich tútorov, ktorí by ich viedli. Aj na strane pedagogických fakúlt treba urobiť isté zmeny. Musíme si sebakriticky povedať, že pozornosť fakúlt je skôr koncentrovaná na to, aby si študenti osvojili daný odbor - napríklad matematiku, ale nie sú od začiatku vedení k tomu, aby získavali aj učiteľské kompetencie.
Andrea Hajdúchová, hovorkyňa STU v Bratislave: Náročnejšie školy potrebujú viac peňazí
V základných rysoch súhlasíme s názorom ministerstva financií, avšak dôležité je, či sa naozaj náročnejšie školy lepšie financujú. Dlhodobo upozorňujeme na potrebu zohľadňovať vo financovaní vysokých škôl kritérium uplatniteľnosti absolventov na trhu práce a tiež hodnotiť nielen tvorivú, ale predovšetkým skutočnú vedeckovýskumnú aktivitu univerzít. Rovnako aj my požadujeme dlhodobo zvýšiť podiel financovania prostredníctvom súťažných grantov.
Alena Barancová, riaditeľka ZŠ Partizánske: Nemáme na odmeny pre učiteľov
Ak je ukončenie kreditovej schémy myslené tak, že príplatky za doteraz získané kredity pedagógom nebudú odňaté, ale im zostanú, som za. Ak však štát bude chcieť na jej zrušení usporiť, nesúhlasím, pretože naše platy sú už i so získanými kreditmi podhodnotené. Ďalšie vzdelávanie pedagógov je dôležité, nie však za cenu „naháňania kreditov“, ale kvôli zvyšovaniu kvality práce a vedomostí. Štát by mal tiež vytvoriť podmienky na to, aby riaditeľ mohol kvalitných pedagógov odmeniť. Pokiaľ ide o zlučovanie škôl, to vždy treba posudzovať individuálne, nie plošne, lebo v mnohých obciach práve škola je centrom kultúry a života a prvoradí sú žiaci.
Miroslav Kubičár, riaditeľ Gymnázia v Púchove: Ohodnotiť kvalitu učiteľa je nemožné
V príliš malej škole sa stráca potenciál rozvoja žiakov a ťažko sa organizuje plnohodnotné vyučovanie. Škola by mala mať minimálne 200 žiakov. Ich spájanie je nevyhnutné. Kreditový systém je koncipovaný veľmi dobre, je motivačný a zaručuje celoživotné vzdelávanie učiteľov. Upraviť treba to, aby vzdelávanie prinášalo priamy prínos pre vyučovanie konkrétneho učiteľa. Myslím si, že vymyslieť hodnoverné kritériá kvality učiteľa s výrazným dosahom na jeho plat je takmer nemožné. V mnohých západných krajinách nepoznajú ani náš, i keď malý, osobný príplatok. Plat začínajúceho učiteľa by mal byť na úrovni priemerného platu v štáte. Tým by sa zabezpečila kvalita a zvýšil by sa záujem o učiteľské povolanie.
