Pál Csáky otvoril poriadne citlivú tému: Benešove dekréty musíte zrušiť!

Slovenský europoslanec za SMK Pál Csáky (61) sa rozhodol túto idylu narušiť a otvoril otázku citlivých Benešových dekrétov. Dokumenty, na základe ktorých mali po druhej svetovej vojne zo slovenského územia odsunúť Maďarov, žiada zrušiť. Komu prospeje návrat konfliktov, o ktoré sa starali maďarskí nacionalisti či exšéf SNS Ján Slota?

Dekréty vtedajšieho československého prezidenta Edvarda Beneša vyhlásili všetkých Nemcov a Maďarov žijúcich na našom území za nepriateľov a zradcov. Zhabali im majetky a na rozdiel od Maďarov odsunuli milióny Nemcov. Dodnes ide o vysoko citlivú tému, ktorú väčšinou rozdúchavajú nacionalisti na oboch stranách Dunaja.

Csáky sa o dekrétoch rozrozprával v rozhovore pre český denník Mladá fronta Dnes. „Pre nás sú problematické tie dekréty, na základe ktorých sa aplikoval princíp kolektívnej viny. Nechápem, prečo si nemôžeme sadnúť a tých 14 dekrétov, o ktoré ide, symbolicky zrušiť. Hovorím symbolicky, pretože právne účinný už nie je žiadny,“ vyhlásil Csáky.

Slovo symbolicky vysvetľuje svojsky, keďže žiada aj zriadenie fondu vo výške 40 miliónov eur na podporu aktivít maďarskej menšiny. „Návrat k roku 1945 nedáva zmysel, ale gesto podporujúce budúcnosť maďarskej komunity áno,“ dodal.

 

Ústavný právnik a poslanec Mosta Peter Kresák hovorí, že otváranie otázky dekrétov považuje za nemožné a hlavne nepotrebné. „Nepokladám za správne a potrebné otvárať túto tému. Je to skôr nemožné, lebo si nevieme predstaviť dosah otvárania dekrétov, keď dnes sú to dekréty a zajtra to môže byť Trianonská zmluva,“ povedal Kresák.

Samotný Csáky na naše telefonáty nereagoval, no v rozhovore pre český denník dodal, že nie je správne sa tváriť, že sa nič nestalo. „Štyri roky boli bez škôl, bez novín, nesmeli byť normálne zamestnaní, zobrali im majetok, prišli o všetky práva,“ dodal Csáky. O stanovisko sme požiadali aj Úrady vlády Slovenska a Maďarska. Do uzávierky však neodpovedali.

Čo sú Benešove dekréty:

• v rokoch 1940 a 1945 ich vydával vtedajší prezident Edvard Beneš
• na ich základe boli všetci Maďari a Nemci označení za zločincov a kolaborantov
• nariadili zhabať ich majetky a pozemky
• zbavili Nemcov a Maďarov štátneho občianstva a občianskych práv
• V Česku to znamenalo odsun Nemcov, Maďarov na Slovensku napokon zachránil nesúhlas veľmocí s odsunom
• Maďarsko sa na ne dodnes pozerá ako na nespravodlivosť, keďže pri dekrétoch nastolili kolektívnu vinu
• Česi sa za odsun Nemcov ospravedlnili, no k zrušeniu dekrétov nepristúpili

Čo si myslíte o zrušení dekrétov?

Dušan Kováč, historik: Je to démonizácia Beneša

Benešove dekréty sú pojem, ktorý používajú mnohí a pritom ani netušia, čo to je. Zrušiť sa ani nedajú. Postaviť dnes otázku zrušenia dekrétov, to nie je riešenie, ktoré by malo nejaký zmysel, je to len vnášanie nepokoja do vecí, ktoré sú uzavreté. Dekréty boli prvotné rozhodnutie, ale keďže veľmoci nesúhlasili s odsunom, tak sa to československá vláda pokúšala riešiť vzájomnou výmenou obyvateľov. Krivdy na základe kolektívnej viny sa stali Maďarom po vojne, to myslím nespochybňujú ani slovenskí historici. Ale toto je démonizácia Beneša.

Eduard Bárány, ústavný právnik: Sú aktom nespravodlivosti

Zdá sa, že je to vyvolávanie duchov. Dekréty boli aktom historickej nespravodlivosti, ale v kontexte doby boli niečím, čo bolo súčasťou vyrovnania sa s druhou svetovou vojnou. Aj keď sa mohli dotknúť jednotlivcov nespravodlivým spôsobom.

Béla Bugár, predseda Mosta-Híd: Vidím to ako nereálne

Benešove dekréty na základe kolektívnej viny potrestali nevinných ľudí, ktorí si zaslúžia morálne odškodnenie, bez tohto kroku sa tento omyl neodčiní, a úprimne povedané, bez konštruktívnych rozhovorov Slovenska a Maďarska riešenie vidím ako nereálne. Opakované výkriky pána Csákyho v predvolebnom období nás nepriblížia k vyriešeniu tejto krivdy. Škoda, že riešenie nenašiel vtedy, keď zastával post podpredsedu vlády.