To nám Nela prezradila v rozhovore, na ktorý prišla oblečená podomácky, opálená a s novou farbou vlasov.
To ste opálená z dovolenky alebo z kosenia trávnika na záhrade?
(Smiech) Z dovolenky. Boli sme s Filipom a malým deväť dní na Malorke, bola to naša prvá dlhšia dovolenka. Hneď by som sa tam vrátila, vôbec sa mi nechcelo ísť domov. Bola to príjemná zmena, zrazu som mala iné prostredie namiesto stále tých istých štyroch stien doma... Všetko bolo super, až na tú cestu.
V čom bola zlá?
Let meškal hodinu, malý už bol od rána hore a potreboval spať, bol nervózny, po prílete sme čakali dve hodiny na auto, potom sme navigáciou nevedeli trafiť tam, kde sme bývali... Nič nám nevychádzalo, malý vrešťal... Trvalo mi tri dni, kým som sa prepla a začala vnímať, kde sme, a oddychovať, a potom sme zrazu išli domov. (Smiech) Priznám sa, že som veľmi zameraná na malého, stále kontrolujem, či je mu dobre, či mu niečo nechýba....
Filipovi to neprekáža?
Myslím, že má chvíľky, kedy by mi rád povedal, aby som sa upokojila a trocha vypla. Ale je zlatý a drží to v sebe, aj keď to na ňom vidím. Ja som však odjakživa bola puntičkárka, keď má malý nakrivo položenú deku, už ju narovnávam ako taký Monk. Verím, že to Filip so mnou nemá ľahké. (Smiech) Mne nejde o mňa, ale o malého, hoci je to možno niekedy otravné, ale skrátka taká som.
A aký je malý Hektor?
Úžasný, je to veľký smejo, v kuse sa rehoce. Teraz však začína aj vymýšľať, všetko, čo mu poviem, nech nerobí, tak to just spraví. Začal si vynucovať svoje.
Je ťažké prijať aj tento rozmer detstva, ktorý patrí k zdravému vývoju? Predsa len, každá mamička najprv sníva, že bude mať zlatučkého anjlelika, ale potom príde realita...
Dieťa je možno zlatý anjelik pre človeka, ktorý nemá deti a aj to na hodinu-dve. Pre rodiča je však realita iná a myslím si, že každý vytriezvel. Starať sa o dieťa, vychovať ho, aby bol z neho dobrý človek, aby mal nejaké hranice, pravidlá, to dá naozaj zabrať.
Nenabehnú vám niekedy myšlienky – načo som sa tak ponáhľala, mohla som si ešte užívať mladosť?
Všeličo mi už prebehlo hlavou... Či som si ešte nemala trocha užiť... Ja som takú tú pubertálnu fázu - kamaráti, kávičky, diskotéky - vo svojom živote preskočila. Od 14 rokov som pracovala s dospelými ľuďmi, mala som zodpovednosť. Tým nechcem povedať, že by mi teraz chýbali nejaké pitky a žúry, ale skrátka také myšlienky sa sem-tam vyroja. Po narodení malého som rýchlo zistila, že už nič nie je o mne.
A ako to berie Filip?
Jasné, aj my dvaja ako pár sme tiež išli akoby trocha do úzadia. Sme rodičia, na prvom mieste je malý.
Synček spáva s vami v posteli?
So mnou. Filip spáva vo vedľajšej izbe. Má povolanie, pri ktorom narába s hlasom a musí sa vyspať. Sama viem, že keď sa človek nevyspí, ako prvý mu odchádza hlas. No a my máme bábätko, ktorému sa veľmi spať nechce, v noci sa často budí, takže Filip to po niekoľkých mesiacoch vzdal a išiel vedľa do izby.
Ako je na tom po prebdených nociach váš hlas? Už ste začali spievať.
Paradoxne som mala úplne opačný pocit – akoby som si oddýchla a môj hlas sa zmenil.
Áno, je zrelší.
Taký hlbší. Keď sme mali v máji turné muzikálu Jesus Christ Superstar, tak som na skúškach cítila, že nemám žiadnu kondičku a bála som sa, či to vôbec odspievam. Hlasivky sú sval, keď necvičíte, nemajú výkon. Chvalabohu potom to išlo dobre.
Byť mamou je náročné, ale otcom tiež. Ponáhľa sa v robote, potom z roboty, aby bol čím skôr doma, príde vystresovaný, ale ani s tým nemusí byť partnerka vždy spokojná. Je to tak aj u vás?
Veľakrát to žena vidí tak – kde si bol celý deň a prečo nie si tu a nepomáhaš mi?! Ja, ktorá som zvykla byť celý deň v práci a domov som chodila iba prespávať, som zrazu 24 hodín doma medzi štyrmi stenami. Pre mňa je to obrovská zmena. Viem, že by som práve ja mala chápať, že Filip má prácu, pre ktorú je veľa z domu, že býva do noci preč... A aj tak ma prepadnú myšlienky, ako si on určite niekde kávičkuje s kamarátmi a ja som doma s malým a makám.
Musel sa Filip ako otec niečoho vzdať? Napríklad obľúbeného golfu?
Do určitej miery sa v niečom musel obmedziť. Predtým bol nonstop na golfe, teda keď práve nepracoval. Stále niekam cestoval na výlety, a toto obmedzil. Až teraz, prvý raz po roku, išiel na takú golfovú výpravu. Je pekné, že to tak dlho vydržal. (Smiech) Ale keďže Filip je Vodnár, tak viem, že ľudia v tomto znamení sú slobodní, nedajú sa pripútať a vždy budú mať svoj svet. Ale keď je Filip s nami, tak ide naplno. Od kamarátok viem, že niektorí otcovia nevedia mať úzky vzťah s bábätkom, že sa s ním nevedia zahrať, nerozumejú mu, a keď dieťa vyrastie, tiež ono nelipne na otcovi. Toto nie je našťastie Filipov prípad. Keď je s ním malý tri hodiny, tak ani nechce isť ku mne na ruky a drží sa ho ako kliešť.
Vyzeráte byť vo forme. Chudá, so svetlou farbou vlasov, čo je za zmenou vášho imidžu? Cvičíte veľa?
Musím sa udržiavať vo fyzickej kondičke, keď mal malý deväť mesiacov, vydobyla som si, že potrebujem chodiť na jogu. Tak chodím raz či dvakrát do týždňa. Ale behať som bola asi iba trikrát. A farba vlasov? Vždy som chcela byť blondína a veľakrát som sa o to pokúsila. Ale počas toho, ako som nakrúcala v televízii, som mala namáhané vlasy a nemohla som si zmeniť farbu. A tak teraz som to spravila, keď môžem! Povedala som Filipovi, že mám takúto potrebu a on – jasné! A potom prišiel domov a povedal: Hm.
Pred pôrodom ste svadbu s Filipom nestihli, vydávať s bruškom ste sa nechceli... Teraz má malý vyše roka, vy ste štíhla, Filip vás požiadal o ruku, tak kedy bude svadba?
Doteraz sme to neriešili, mali sme plnú hlavu malého. Ani nemám energiu sa tým zaoberať. Nechcem to mať tak, že nejaká pani mi pripraví na objednávku celú svadbu. Chcela by som mať na tom svoj podiel. Čiže na svadbe ešte nie sme nijako dohodnutí a ani termín nevyberáme.
A plánujete druhé dieťa?
Na toto nemám odpoveď. My sme neplánovali ani naše prvé, ale som šťastná, že to tak prišlo. Moja mama a babka mi vravia – hneď druhé, máš to za sebou. Na druhej strane neviem, či je to dobré... Priznám sa, že mám veľmi veľa načítaného a stotožnila som sa s názorom, že do roka a ôsmich mesiacov by mama mala byť na 100% pri dieťati.
Kedysi boli iné trendy, máte iný pohľad na výchovu ako vaša mama?
Každý má svoj vlastný názor na výchovu, je to veľmi individuálna vec. Riadim sa inštinktom, a preto nechcem rozprávať, čo by ako malo a nemalo byť... Ja len viem, že napríklad nedokážem nechať malého plakať.
Na materskej ste vyše roka a pritom viaceré známe mamičky sa vrátili pred kamery dva-tri mesiace po pôrode.
Tak za toto ich obdivujem i keď si myslím si, že museli pre ten skorý návrat aj niečo cenné obetovať. Nedá sa byť s dieťaťom naplno, vstávať k bábätku 6 - 7 krát za noc a popritom chodiť do práce. Priznám sa, ja by som nevládala.
Šoubiznis je dravé prostredie. Nemáte obavy, že keď ste nadlho vypadli, zabudnú a nemusia sa už ani ohlásiť?
Som si vedomá, že platí - zídeš z očí, zídeš z mysle. Neviem, či sa to už aj nedeje. Na jednej strane sa teším, že tí ľudia vzali fakt, že som teraz mama a do ničoho ma netlačia. Na druhej strane si vravím, či už nemám niečo začať, aby nebolo neskoro.
Viete si predstaviť návrat do toho kolotoča?
Vrátiť sa naplno nebude jednoduché, lebo moji aj Filipovi rodičia ešte stále pracujú, my bývame v Ivanke pri Dunaji a moji rodičia na druhom konci – v Devínskej Novej Vsi. Čiže zatiaľ mi nemá kto pomôcť so strážením malého, tak sa striedame s Filipom. Rozmýšľam nad tým, že si nájdem nejakú opatrovateľku, ale neviem si to zatiaľ predstaviť.
Dostali ste už nejaké ponuky?
Ozvali sa z Novej Scény, tam sa vraciam na jeseň do muzikálu Rómeo a Júlia. Mám aj ďalšie ponuky, ale tam nie je nič potvrdené. A pokiaľ ide o televíziu, viem, že sa po Búrlivom víne niečo chystá, ale nikto mi ešte nič nepovedal. Nemám konkrétnu ponuku.
