„Pán profesor je kľúčová postava pre Lúčnicu, on je naše logo v tom najlepšom zmysle slova. Pre Lúčnicu vytvoril najlepšie choreografie, nádherné tance a programy a dokázal, že Slovensko sa dostalo aj na medzinárodné pódiá so svojou vlastnou kultúrou,“ povedal súčasný generálny riaditeľ Lúčnice Marián Turner.
Budúci rok oslávi Lúčnica 70. výročie. Svoje prvé vystúpenie, ešte ako Národopisná skupina Živeny, absolvovala na Slovanskej poľnohospodárskej výstave v Prahe v roku 1948. Odvtedy do dnes sa snáď nenašiel na Slovensku nik, kto by nepoznal krásne tanečnice z Lúčnice, o ktorých v roku 1986 naspieval pieseň aj spevák Jožo Ráž, Nosáľov zať.
Lúčnica, ktorá sa skladá z tanečného súboru, speváckeho súboru a orchestru Zlaté husle, stihla toho naozaj veľa. Ako reprezentant ľudovej kultúry predstavila tradičné umenie širokým masám. Získala množstvo vynikajúcej kritiky a štátnych aj spoločenských ocenení u nás, ale aj v zahraničí. Lúčnica vystupovala v prestížnych divadlách a sálach, kam slovenskú pôvodnú tvorbu priniesli vôbec po prvýkrát. „Zistil som dokonca, že ten úspech je ešte väčší na pódiách v krajinách, kde o Slovensku ani nevedeli,“ prezradil Marián Turner. Opera Chicago, Royal Opera House v Londýne, Veľké divadlo v Moskve a mnohé iné zažili krásu slovenskej ľudovej tvorby.
Štefán Nosáľ si vraj najviac cenil vystúpenie jeho súboru na newyorskom Broadwayi. Noviny New York Times Lúčnicu po vystúpení nazvali jednotkou medzi európskymi súbormi. Podobne reagovali aj iné svetové noviny, nezabudnuteľná je kritika novín La Marseillaise, ktoré Lúčnicu po výstupení na medzinárodnom tanečnom festivale vo Francúzsku označili ako „Rolling Stones folklóru“.
