Krátko po revolúcii sa Slovenskom začalo šíriť čudné podnikanie. Celé rodiny nakupovali vo vtedy ešte štátnych firmách potravinársky tovar, bielu a čiernu techniku a iný rozličný tovar na faktúry. Za tovar však nezaplatili a podomácky ho predávali výrazne pod cenu. Ich účty v bankách boli prázdne... Dedinu Hájske neďaleko Galanty, odkiaľ sa kšeftovanie šírilo, médiá vtedy nazvali metropolou podvodníckeho podnikania. Mnohí podnikatelia rozličnými kľučkami unikali postihu orgánov činných v trestnom konaní, daňováci a hygienici sa tvárili, že nič zlé nevidia a nepočujú... Listy ľudí upozorňujúce štátne orgány na neporiadok a neprístojné podnikanie končili akoby v košoch.
Viacerí investigatívni novinári v čase rozkvetu nekalého podnikania opísali, ako sa v Hájskom v známej uličke rodinných domov lacno a v nehygienických podmienkach kupuje alkohol, cukor, olej, múka, nábytok, cigarety, posteľná bielizeň, chladničky, mrazničky... Za kšeftami stáli "rýchlopodnikatelia", ktorým úradníci takmer na počkanie dali povolenie na podnikanie. Niektorí si vybavili podnikanie na meno manželky. Úradníci vydali povolenie na kšefty aj pre negramotnú babku, ktorá sa zakrátko stala milionárkou. Reportáž o neodhalenom podnikaní na cudzie meno, krachovaní firiem a prípad bieleho koňa z Galanty s veľkými dlžobami, ktorý zomrel vo väzení priniesli rozsiahlu diskusiu. Jeden novinár odhalil prípad muža, ktorého tri dni násilne držali v byte v meste na západnom Slovensku a za ten čas na jeho meno kúpili tovar, ktorý odviezli na troch kamiónoch. Ako reagovala polícia? "Predvolali si ma na políciu a zasypali otázkami, odkiaľ som o prípadoch získal informácie," spomína novinár, ktorý prízvukuje, že policajtom vysvetlil povinnosť chrániť svoje zdroje. "Povedal som im, že mám za sebou výsluchy na bývalej ŠtB a že sa trápia zbytočne," dodal novinár.
Kšeftári mali zaujímavé vysvetlenia
Rodina B. z Trnavského okresu kúpila kožušiny za približne milión korún (vyše 33-tisic eur). Neuhradili ani jednu faktúru, tovar predali za polovičnú sumu. Pri vyšetrovaní "obchodníci" povedali, že peniaze pomíňali, lebo boli sociálne slabší.
Policajné prezídium na začiatku mediálnej kritiky podvodov uviedlo, že v prvom polroku 1992 polícia riešila 60 prípadov podvodných nákupov za 40 miliónov korún (takmer 2 mil. eur). Dvanástich obvinených vyšetrovali väzobne. Prezídium pripomenulo ľuďom, že v prípade nezákonne získaného tovaru môžu byť stíhaní za podielnictvo a o tovar môžu prísť.
Diery vo vtedajšom právnom poriadku plátame dodnes. Kal spodiny sa vo viacerých prípadoch dostal na vrchol spoločenského rebríčka. Cestu lemujú viaceré vraždy, lebo tmelom organizovaného zločinu je násilie a zastrašovanie. Aktéri mnohých vrážd, ktoré začali po podvodnom podnikaní dodnes nie sú známi.
A ako je to dnes v Hájskom? Podvodné podnikanie tam takmer skončilo a mnohí chlapi odtiaľ chodia za prácou do zahraničia.