Nedávno sa vrátila z najprestížnejšieho grandslamového turnaja vo Wimbledone, kde sa dostala dokonca do semifinále, čo sa zatiaľ nepodarilo žiadnej slovenskej tenistke.Vo svetovom rebríčku jej aktuálne patrí 34. miesto a bez váhania priznáva, že lepšiu formu zatiaľ nemala.
Ako ste sa vlastne k tenisu dostali?
Tenis som si vybrala sama. Keď som bola malá, zobrala som si v škôlke do rúk plastovú raketku a nič iné ma nezaujímalo. Od rána do večera som s ňou búchala o stenu a aj pani učiteľka so mnou musela hrávať. Keď som prišla domov, zase som hrala, veľakrát mamine do polievky spadla loptička. (smiech) Tak si naši povedali, že ma skúsia dať do tenisového kempu a už som tam zostala, pretože ma to neskutočne bavilo.
Nemuseli vás neskôr rodičia do tenisu nútiť? Predsa len tréningy každý deň...
Bola som vážny fanatik, takže ani nie. Ale keď už som neskôr musela poslúchať rady trénerov, tak už ma museli trošku presviedčať a vymýšľať, aby bol tréning zábavný, pretože som bola z tých lenivejších detí. Tým, že som potom hneď vyhrala prvý a následne druhý turnaj, tak mi tenis začal veľmi chutiť.
Ako vyzerá deň vrcholovej športovkyne?
Keď letím na turnaj niekam ďaleko, väčšinou tam prídem o päť dní skôr, kvôli časovému posunu a aklimatizácii. Prvé dva dni máme ľahšie tréningy a potom sa začne turnaj, keď už hrám s babami o body. Na grandslamoch sa väčšinou hráva jeden deň a na ďalší je voľno. Potom už vidím len kurty a hotel. Nie je to až tak veľmi zaujímavé.
A keď ste doma?
Tak tiež trénujem a tým, že končievam okolo siedmej večer, bývam veľmi unavená. Nie som veľká kávičkárka, že by som musela chodiť von, radšej si sadnem pred telku, alebo niečo pozerám na internete a oddychujem. Stane sa, samozrejme, že niekedy vybehnem s kamoškami von. Nechodievam však na žiadne párty, keď tak do mesta sa zabaviť, aj to asi štyrikrát za rok.
Čo považujete za svoj životný úspech? Je to semifinále Wimbledonu?
Určite áno. A to, že som porazila Karolínu Plíškovú, ktorá je momentálne svetovou jednotkou, aj to, že som v podstate prepísala históriu slovenského ženského tenisu, podarilo sa mi ako prvej Slovenke dostať do semifinále. Bol to krásny úspech. Mám aj štyri tituly z WTA a vyhrala som aj štyri turnaje ITF. Tento Wimbledon je pre mňa, samozrejme, špeciálny.
Kedy ste začali veriť, že na Wimbledone to dotiahnete tak ďaleko?
Nikdy som tomu neverila. Stále som rozprávala, že tomu neverím, aj keď som sa ráno pred semifinále zobudila, tak som neverila. (smiech) Človek o tom stále sníva a potom sa to naozaj podarí. Preto bolo ťažké tomu uveriť. Všetky hráčky, ktoré sa tam dostanú, sú dobré a každý zápas je ťažký. Po Plíškovej som si verila, že už nemám také ťažké súperky, ale často býva oveľa ťažšie znovu vyhrať a potvrdiť to. Nebola som favoritkou, lebo som sa na Wimbledon dostala ako posledná.
V semifinále ste prehrali so Španielkou Muguruzovou. Viete spätne povedať, prečo ste nevyhrali?
Gabi hrala naozaj skvele. Aj keď som s ňou hrala predtým, nikdy nehrala až takto dobre, trošku ma jej výkon šokoval. Bola som nervózna, bolo to moje prvé semifinále, ona už vyhrala aj grandslam. Povedala, že mala veľkú výhodu tým, že som bola v semi prvýkrát. Mala som stiahnuté nohy a len čo mi ušiel začiatok, tak ona ma na kurte totálne zožrala. Má naozaj senzačnú formu, čo potvrdila aj vo finále, keď zdolala Venus Williams.
Médiami prehrmela správa, že Dominika Cibulková blahoželala vašej súperke Muguruzovej k víťazstvu. Nemrzelo vás to?
Vôbec som to nesledovala, niekto mi to iba poslal. Ony dve sú kamarátky, pogratulovala jej, nemyslím si, že by mi nepriala. Zablahoželáme si vždy, keď sa vidíme, a nemáme s tým vôbec problém.
Čo považujete na kurte za svoju výhodu a, naopak, slabinu?
Moja hra je o dosť lepšia, keď mám dobrý servis, snažím sa hrať, útočiť a mixovať tempo, variabilnosť mojej hry je najväčšou výhodou. Asi nie je tajomstvom, že môj bekhend nie je na okruhu najsilnejší, snažím sa ho stále zlepšovať.
Aké sú svetové tenisové špičky, napríklad Serena Williams? Bavíte sa spolu?
So Serenou sa len pozdravíme, človek ju dosť málo vidí, občas prebehne okolo šatne, ona má milión iných povinností. So Šarapovovou sa asi nezdraví nikto. (smiech)
Váš tenisový vzor je Roger Federer. Ten vám dokonca vo Wimbledone pogratuloval k úspechu...
Stretli sme sa na schodoch, pozdravil ma, zagratuloval mi, spravili sme si fotku. Nie sme, samozrejme, žiadni kamoši. (smiech) Bolo to krásne stretnutie, je milý, skromný, takže aj preto je jedným z mojich najobľúbenejších tenistov a páči sa mi aj jeho štýl hry.
Keď ste vyhrali prvé veľké peniaze, čo ste si kúpili? Odmeňujete sa vôbec po zápasoch?
Nie som taká, že hurá, idem si kúpiť topánky alebo kabelky. (smiech) Za prvé peniaze som si kúpila auto, potom byt, také rozumné a dôležité veci. Možno teraz rozmýšľam nad kúpou druhého bytu, už dlhšie hľadám, tak uvidím, či sa mi nejaký zapáči.
Musíte určite dodržiavať správnu životosprávu. Čím však najradšej zhrešíte?
Milujem veterníky. Tie som si dopriala, keď som sa vrátila z Anglicka. Totálne zbožňujem sladké, to mám každý deň. Mám šťastie, že nepriberám, nikdy som nebola typ, čo si musel strážiť hmotnosť. Ale so sladkosťami sa naozaj musím krotiť. (smiech)
Ako je to s vaším citovým životom? Máte priateľa?
Sme spolu 4 roky, nie je Slovák. Chodieva za mnou na turnaje, ale až tak veľa sa nevídame. Nie je to jednoduché, ale vždy som mala takéto vzťahy, že sme sa videli málo. Treba si na to zvyknúť, je to jednoducho taký rozlietaný život. Ale obaja potrebujeme trošku voľnosti, takže v tomto si vyhovujeme a je to fajn.
Plánujete si v budúcnosti založiť rodinu?
Azda raz áno, ale myslím si, že mám ešte čas a nechcem nad tým veľmi rozmýšľať, aj keď všetci okolo mňa už rodinky majú. Ešte možno ten tenis zopár rokov potiahnem.
Dokedy sa chcete profesionálne venovať tenisu?
Pokiaľ mi vydrží zdravie a podľa toho, aký budem mať ranking. Keby som bola zdravá a v stovke, tak by som to potiahla ďalej. Momentálne sa cítim lepšie, ako keď som mala dvadsať rokov, venujem sa svojmu telu a aj čo sa týka kondičky, cítim sa veľmi dobre. Tenis sa teraz predlžuje a nevidím problém, aby som hrala aj po tridsiatke.
