Dvojhviezdami sú aj také zaujímavé objekty ako novy, symbiotické hviezdy; zložkou dvojhviezdy môže byť aj neutrónová hviezda alebo čierna diera. Pri niektorých dvojhviezdach boli zistené aj planéty. Podľa toho, ako astronómovia detegujú a študujú dvojhviezdy, delíme ich na vizuálne, spektroskopické a zákrytové. Najnovšie výsledky ukazujú, že tretie teleso umožňuje vznik tesných dvojhviezd. Prejavuje sa ako akumulátor nadmerného momentu hybnosti dvojhviezdnej sústavy a spôsobuje svojím slapovým pôsobením poruchy dráhy tesnej dvojhviezdy. Jeho prítomnosť je však často ťažko zistiť a potvrdiť. Zvyčajne totiž ide o malohmotného trpaslíka, ktorého svetlo zaniká v žiare dvojhviezdy. Aj o tom, ako je ho možné priamo aj nepriamo nájsť a aké dôsledky pre vznik a vývoj tesných dvojhviezd má prítomnosť ďalších zložiek, je táto prednáška.
16.2. Aj hviezdy žijú v pároch – astronomická prednáška
Viacnásobné hviezdne sústavy
16.2. o 18.00 Malá sála PKO, prednáša RNDr. Teodor Pribulla, CSc. z Astronomického ústavu SAV
Aj hviezdy žijú v pároch – Viacnásobné hviezdne sústavy
Vstupné: 30,-Sk
Aj hviezdy žijú v pároch – astronomická prednáška
Už tretiu prednášku z astronomického cyklu si môžete prísť vypočuť 16. februára do PKO. Tentokrát sa dozviete niečo o tom, že ani hviezdy „nežijú“ samé. Až dve tretiny hviezd žije v dvojhviezdnych a viacnásobných sústavách. Je to
dôsledok rotácie protohviezdnych mračien pri vzniku hviezd. Naše Slnko teda patrí medzi výnimky.
Odporúčame z TIVI.sk
