Rodák z Komárna sa vo svojom živote musel popasovať s neľahkou výzvou. Ako chalana, ktorý s kamarátmi drel topánky pri hokejbale či basketbale, ho v 14 rokoch vážna choroba pripravila o nohu. Na život však nezatrpkol a pred 2,5 rokom sa k športu opäť vrátil. Najprv začal s posilňovňou, až kým nevinné zdvíhanie činiek neprerástlo do jeho účasti na najťažších pretekoch sveta Sparta Race.
"Tento rok mám za sebou už štvrté preteky a práve tie vo Valčianskej doline boli doposiaľ najťažšie, kedže išlo aj o väčšiu vzdialenosť," priznal pre Nový Čas Maroš. "Vedel som, že to nebude jednoduché, viem, čo o Valčianskej doline hovoria skúsenejší pretekári, tak som mal aj rešpekt, ale zvládol som to, myslím si, veľmi dobre," hovorí skromne pretekár, ktorý síce skončil na chvoste štartového poľa, no ťažkú hlavu si z toho nerobí.
"Akýmsi zázrakom som síce neskončil posledný, oficiálne boli za mnou štyria pretekári, no jednu nerátam, pretože to bola moja ´sprievodkyňa´ pretekmi, ktorá mi pomáhala na trati, keď bolo treba. Na tento údaj však nehľadím, nezáleží mi na tom, či skončím posledný, alebo uprostred výsledkovej listiny, pocit zo seba som mal skvelý," rekapituluje Maroš, ktorý cca 16,5-kilometrovú trať zvládol za takmer 6,5 hodiny.
Za ten čas musel preliezať cez steny a siete, plaziť sa pod ostnatým drôtom (v blate a aj v potoku), plávať, rúčkovať, ťahať železné závažia či nosiť vrecia piesku. "Niektoré prekážky som zvládol dokonca lepšie, ako boli moje očakávania. Tradične som však nezvládol šplh na lane a oštep a ešte sa k nim pridala prekážka olympus - mierne naklonené stena s reťazami a úchytmi," vymenúva sympatický Komárňan s tým, že "najťažšou prekážkou bol asi samotný terén. Hlavne stúpania dali zabrať."
Maroš v súčasnosti síce zamestnanie nemá, no rozhodne sa nenudí. "Voľný čas vypĺňam rôznymi aktivitami, cvičením a prípravou na ďalší Spartan Race," dodal muž, ktorý napriek hendikepu dokázal nájsť zmysel život a nielen svojmu okoliu ide príkladom.
