Za nový balík sankcií hlasovalo 98 senátorov, proti nemu sa vyslovili dvaja. Legislatívu, ktorú už tento týždeň drvivou väčšinou hlasov odobrila aj Snemovňa reprezentantov, teraz Senát posunul na podpis americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi.
Očakáva sa, že Trump návrh zákona podpíše aj napriek tomu, že mu výrazne sťaží možné zmiernenie sankcií proti Rusku, ktoré mu bude najprv musieť odobriť Kongres, priblížila agentúra AP.
Nový balík sankcií má Rusko opäť potrestať za jeho konanie na Ukrajine a v Sýrii, ako aj za zasahovanie do amerických prezidentských volieb v roku 2016. Hlasovanie o nových sankciách voči Moskve spojili zákonodarcovia so sankciami zameranými proti Iránu a Severnej Kórei, práve v snahe sťažiť Trumpovi vetovanie tohto opatrenia, ako aj prípadné zmiernenie sankcií proti Moskve.
Americký prezident totiž opakovane spochybnil tvrdenia, že Moskva zasahovala do amerických prezidentských volieb a naznačil tiež ochotu spolupracovať s Ruskom. Novinári sa však domnievajú, že ak by sa pokúsil nový balík sankcií vetovať, mohol by vyvolať podozrenie, že Kremeľ až príliš podporuje, analyzuje spravodajská stanica BBC.
Avizované sankcie voči Moskve už v uplynulých týždňoch kritizovali predstavitelia viacerých európskych krajín vrátane Nemecka a Rakúska, ktoré namietali, že takéto reštrikcie môžu mať vplyv aj na podniky spolupracujúce na ruskom plynovode.
Súčasťou Senátom odsúhlaseného balíka sú aj sankcie voči Severnej Kórei, ktoré sa zameriavajú na jej programy na vývoj jadrových zbraní a balistických striel, ako aj na zneužívanie ľudí na otrockú prácu. Irán sa stal terčom nových sankcií za svoju teroristickú činnosť, porušovanie ľudských práv a za programy na vývoj balistických striel.
