Režisér Peter Bebjak (46) najnovšie stojí za filmom Čiara, pre Jojku má roztočenú druhú sériu Za sklom a pre Markízu slovenskú verziu Komisára Rexa.
Aký ste typ režiséra na stupnici medzi neurotikom a ľudomilom?
Ja som ľudomil, vo všeobecnosti. Iba občas mám záchvaty neurotizmu, ktoré vyplývajú zo situácie - keď treba vytvoriť napätie v štábe, aby práca prebiehala sústredenejšie.
Vašou doménou sú kriminálne seriály. Chytilo vás to v časoch, keď ste točili Najväčšie kriminálne prípady Slovenska?
Áno. Vtedy sme vytvorili niečo, čo chýbalo na televíznom trhu a zarezonovalo to. Následne sme televízii navrhli, že vytvoríme kriminálny seriál, čo sa dovtedy na Slovensku nedialo. Za vlastné peniaze sme natočili štyri obrazy Mesta tieňov a potom to už išlo. Pre Novu sme spravili Kriminálku Anděl a zrazu sa pohli ľady. Trh si nás zaškatuľkoval, že vieme vytvárať takéto projekty, aj keď robíme aj všeličo iné.
Máte natočené aj niečo, kde všetci prežijú?
Určite. To sú takmer všetky časti série Ako som prežil.
Nakrúcanie vás za všetky tie roky dostalo na rôzne temné miesta našej krajiny. Poznačilo vás to?
Nemyslím si, že prostredie, kde sa na chvíľku ocitnete, vás môže veľmi ovplyvniť. Ale zase keď sme pre televíziu robili Záhady SK a zaoberali sme sa nadpozemskými vecami, tak aj pod vplyvom ľudí, ktorí nám o tom rozprávali, akoby sme podvedome tieto veci vyhľadávali. Akoby sa nám priplietli do života. Keď sa človek venuje niečomu veľmi intenzívne, tak ho to dokáže ovládnuť.
Aké máte hranice brutality vo svojich filmoch či seriáloch?
Sú televízne limity, existuje kategorizácia programov, či je projekt určený do 12 rokov, do 15 alebo nad 18. A pokiaľ ide o filmy, niekedy je to práve naopak - tým, že sa to neukáže, vyznenie pre diváka je o to silnejšie.
