Najnovšie sa na svetlo sveta dostalo video zo základnej školy v Demandiciach (okr. Levice). Len 14-ročného Tomáša Andruška tu napadli traja ďalší školáci, ktorí ho zvalili na zem a uštedrili mu niekoľko kopancov do hlavy a brucha. Kým týmto prípadom sa už zaoberá polícia, mnoho ďalších detí zostáva neprešetrených. Ako spoznáte, že vaše dieťa je v škole terčom útokov?
Šikanou v školách sa zaoberal aj prieskum Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Podľa neho je v členských krajinách v každej triede v priemere jedno dieťa, ktoré je pravidelným terčom útokov svojich spolužiakov. Čísla na Slovensku sú takisto zarážajúce. Až 22,5 % detí sa priznalo, že šikanu prežívajú niekoľkokrát do mesiaca. Často však o takýchto útokoch nikomu nepovedia. „Dieťa si treba všímať, nestačí ho sledovať len cez mobil, ale aj fyzicky. Ak sa jeho správanie náhle veľmi zmení, treba pátrať po dôvode. Rodičia si však často myslia, že detské problémy nie sú také dôležité ako tie ich. Treba si uvedomiť, že rany sa zahoja, ale detská duša bolí veľmi dlho,“ vysvetľuje detská psychologička Gabriela Herényiová.
Čo by ste mali vedieť
- šikanou sa rozumie dlhotrvajúce fyzické alebo psychické napádanie dieťaťa
- jednorazové bitky sú u detí bežným riešením problémov, avšak nie sú šikanou
- fyzickou šikanou sa rozumejú časté bitky, cikanie do topánok, branie alebo ničenie osobných vecí, desiatej, pýtanie peňazí, nútenie ku krádeži cigariet alebo alkoholu od rodičov
- psychická šikana môže mať formu ohovárania, výsmechu, ponižovania, uťahovania si z rodinných pomerov
- v dnešnej dobe je veľmi častá kyberšikana – posielanie dehonestujúcich fotografií, zverejňovanie zosmiešňujúcich fotografií na sociálnych sieťach a podobne
- ak je dieťa precitlivené, môže brať ako šikanu aj malé ublíženie
Gabriela Herényiová, detská psychologička: Vyhrážky nie sú riešenie
- Ak rodič príde na to, že jeho dieťa šikanujú, nesmie to riešiť sám na vlastnú päsť. Ak sa agresorovi vyhráža, zvyčajne to dopadne horšie a dieťaťu bude ubližované ešte viac. Mal by to oznámiť v škole a riešiť to aj so psychológom. Rovnako tak by sa mal u dieťaťa snažiť posilniť sebavedomie, aby si uvedomovalo svoje hodnoty a malo pocit, že o problémoch sa má s kým rozprávať.
Toto si všímajte
- plačlivosť
- nervozita
- strata koncentrácie
- pocit strachu
- dieťa chodí domov špinavé, s potrhanými vecami, je neupravené
- po príchode domov býva hladné alebo si pýta viac desiatej či peňazí
- nočné budenie spojené s plačom či pomočovaním
- bolesti hlavy
- vyhýbanie sa škole
- neidentifikovateľné bolesti bruška
- zhoršujúce sa známky
Najčastejšie obete násilia:
-fyzicky slabšie deti
-hendikepovaní
-noví spolužiači
-introverti
-deti zo sociálne slabších pomerov
