Po dvoch nevydarených manželstvách našla konečne oporu nielen pre seba, ale aj pre svojich troch synov Danielka (9), Gabrielka (6) a Nathanka(4). Tí chcú, aby bol ich otcom! O živote s novým partnerom prehovorila moderátorka exkluzívne pre Nový Čas Nedeľa.
Ako si užívate prázdninové obdobie?
Oddychujem aj pracujem, lebo Noviny o 17. sa vysielajú celé leto. Takže sa s kolegyňou Dankou Strculovou striedame. Prípadne zastupujem kolegyne vo večerných Novinách. A naplno sa venujem aj mojej škôlke, keďže fungujeme celé leto bez prestávky.
Boli ste už s vaším novým priateľom na dovolenke?
Áno, vo dvojici sme niekoľko dní na motorke brázdili pobrežie v Kalifornii, kde Mirko pracuje v Silicon Valley. A potom sme už dovolenkovali a stále dovolenkujeme s deťmi na Slovensku. Boli sme na Orave, kde majú moji rodičia chatu, a strávili sme niekoľko dní aj v Pieninách, v Kúpeľoch Červený Kláštor. Veľmi mi záleží na tom, aby deti poznali Slovensko a odmalička si budovali vzťah k svojej vlasti. Táto dovolenka však bola výnimočná. Po prvý raz sa osobne stretli Mirkove deti s mojimi, a tak sme si dovolenku užívali všetci spolu. S piatimi deťmi je veľká zábava. Našťastie si rozumejú a ja s Mirkovými dcérami tiež. Boli sme aj v Belianskej jaskyni, na Oravskom hrade... Striedame kúpaliská s poznávaním. V pláne máme aj ďalšie jaskyne a hrady a okrem pešej turistiky aj cyklotúry.
Sú si vaše a partnerove deti vekovo blízke?
Jeho dievčatá sú staršie - Lea má dvanásť rokov a Lily štrnásť. Napriek tomu sa dokážu s mojimi chlapcami výborne zahrať, vyblázniť sa, porozprávať sa, skutočne si rozumejú. Aj teraz, keď ja pracujem, Mirko vzal chlapcov od mojej mamy z Oravy a išiel s nimi k svojej mame na chalupu na kopaniciach, kde sú aj jeho dievčatá. Tak sú tam zase všetci spolu.
Takže babky už naplno fungujú na dve strany?
Áno, ja sa poznám s Mirkovými rodičmi a so súrodencami, on s mojimi rodičmi, bratom a so švagrinou. Navzájom sa navštevujeme. Je dobré, že moji aj Mirkovi rodičia majú veľmi radi deti, takže medzi nimi nerobia rozdiely.
Ako to vaši rodičia zobrali, že ste si po dvoch skrachovaných manželstvách opäť začali nový vzťah?
Iste sa v podvedomí trošku báli, ale to všetko si vyžaduje svoj čas. Postupne zisťujú, že s Mirkom fungujeme v pohode. Moji rodičia sú s ním veľmi spokojní. A dúfam, že aj Mirkovi rodičia so mnou. (Smiech)
Kde beriete odvahu po toľkých sklamaniach stále začínať znova?
Nikdy som nezatrpkla. Všetky bývalé vzťahy beriem ako ponaučenie. Myslím si, že keď život človeka prefacká sprava-zľava, aj tak sa netreba vzdávať, pretože podľa mňa život bez lásky nemá zmysel. Ale musím povedať, že som nikoho nehľadala. Jednoducho sme sa s Mirkom stretli. A som šťastná, lebo presne po takom mužovi, ako je on, som vždy túžila. Teším sa, že mi vstúpil do života. Ale keby som ho aj nestretla, aj tak by som nestrácala nádej. Stále by som verila, že mi raz Pán Boh takého dopraje. Teším sa však, že už nemusím čakať, že už prišiel.
Takže nádej zomiera posledná?
Nádej je tu vždy. Poznám to aj z našej rodiny. Moja babka sa po rozvode druhý raz vydala, keď mala 45 rokov, a bola vo svojom druhom manželstve veľmi šťastná.
Ale aj tak po zlých skúsenostiach človek má niekde v podvedomí isté obavy, či sa zase nepopáli...
To je veľmi deštruktívny postoj, ja taký nemám. Mala som aj zdravotné problémy a posledné dva roky som nejaký čas ležala v nemocnici, ale naučila som sa tešiť z každého dňa a z maličkostí, ktoré prináša. A tiež byť vďačná za všetko, čo mám. K takejto pokore sa snažím viesť aj mojich synov. Každý večer sa s nimi modlím. Na záver vždy poďakujeme za prežitý deň a za všetko, čo máme. Snažím sa ich motivovať, aby konkrétne pomenovali, za čo sú vďační Pánu Bohu. Niekedy vymyslia úplne absurdné detské veci, napríklad ďakujú za to, že sa nezašpinili, ale ďakujú aj za to, že máme kde bývať, čo jesť, a hlavne ďakujeme za zdravie a za to, že sme všetci spolu a máme sa radi.
Ako zobrali vaši chlapci, že do rodiny prišiel nový muž?
Veľmi dobre, Mirka majú radi a rešpektujú ho. Chcú, aby bol ich otcom.
Pýtajú sa synovia na svojich otcov?
Nie.
Myslela som to v súvislosti s tým, že možno majú doma ich fotky...
Nie, nemajú.
Bývate s Miroslavom v jednej domácnosti?
Áno, bývame spolu, ale plánujeme sa z Dúbravky, kde sme teraz, odsťahovať.
Prečo?
Potrebujem byť bližšie k mojej škôlke a jasliam, aby som ich mala pod kontrolou. Fungujeme v dvoch budovách, rozrástol sa počet detí aj učiteliek, tak tam potrebujem fyzicky byť čo najviac. Nathanko tam bude chodiť do škôlky ešte dva roky a ja v aute trávim priveľa času, keďže bývame na opačnej strane Bratislavy. Navyše, všetci traja trénujú tenis v Petržalke a chodenie z Dúbravky do Trnávky bolo časovo náročné. Takže momentálne hľadáme byt, aby sme mohli efektívnejšie fungovať.
Rozprávate sa s chlapcami ešte po anglicky?
Nie, záleží mi na tom, aby v prvom rade ovládali kvalitne slovenčinu, a na to dbám aj v našej škôlke. Tomuto módnemu hitu sa bránim, a to napriek tomu, že som vyštudovaná angličtinárka. Angličtina je predsa povinná od tretieho ročníka, sledujú rozprávky v angličtine, takže sa ju postupne aj tak naučia. Popálila som sa pri Dankovi, ktorý chodil do americkej škôlky, ešte keď som bola s Markom, a bola to chyba. Veľmi sa mu zhoršila slovenčina a musela som s ním dva roky chodiť k logopedičke.
Na to už dávnejšie upozorňovali psychológovia a varovali rodičov, že deti nebudú ovládať poriadne ani jeden jazyk...
Keď sa niekto chváli, že jeho malé dieťa ovláda dva, tri jazyky, vždy sa opýtam, ako dobre ich ovládajú. V jednej vete dieťa povie niečo po anglicky, niečo po slovensky a mamičky sa usmievajú, aké je to milučké. Mne to pripadá skôr smutné.
Padlo medzi vami a vaším partnerom slovo svadba?
V tejto chvíli to neriešime.
Povedali ste, že ste si vždy takého muža, ako je Mirko, po svojom boku priali. Aký teda je?
Tak ako som sa ja vždy snažila byť do voza i do koča, tak aj on je taký. Je šikovný, úspešný ítečkár, človek zbehlý v informačných technológiách a zároveň nemá problém navliecť si montérky a ísť manuálne pracovať. Veľmi mi pomohol aj s rekonštrukciou druhej budovy škôlky, keďže sa vyzná aj v stavarine. Je nesmierne zručný. Doma všetko opraví, namontuje, vie sa postarať o deti, pripraví raňajky, obed, rád griluje... Obaja máme radi turistiku, šport - lyžujeme, bicyklujeme, potápame sa... Začala som s ním aj jazdiť na motorke, pretože pri ňom sa jednoducho nebojím. Miluje deti tak ako ja, dokonca sa narodil v znamení Blížencov ako ja. Máme podobné záujmy a to je skvelé. Ako sa hovorí, rozumieme si aj bez slov.
Našli ste svoju duálnu dušu?
Tak to cítim..., ale radšej si zaklopem, aby som niečo nezakríkla. Momentálne mám obrovskú radosť zo života a prajem si, aby to tak zostalo. Niekedy som nervózna, lebo si toho občas priveľa naložím na plecia, ale Mirko ma vie upokojiť. Pozná moje nálady aj strach. Psychológovia hovoria, že je veľmi psychicky náročné sa v partnerstve neustále pretvarovať - nebyť sám sebou. A ja som nesmierne šťastná, že som s človekom, pri ktorom môžem byť sama sebou. Nemusím sa báť, či sa ho niečo dotkne, či sa urazí, nahnevá... Správam sa prirodzene a on ma má rád takú, aká som. Nesnaží sa ma prerobiť a to je veľmi príjemný pocit.
Má vôbec nejakú negatívnu vlastnosť?
Samozrejme, že má aj svoje slabšie stránky, ale to je predsa normálne. Keby bol dokonalý, tak ja by som si pripadala trápne, pretože ja dokonalá určite nie som. (Smiech)
Prezradíte, kde ste sa stretli?
Na jednom podujatí, ktoré som moderovala.
Aké veľké je vaše šťastie?
Ako píše Jo Nesbo vo svojej knihe - Keď je človek šťastný, je to tak, ako keby kráčal po tenkom ľade. Je mu úžasne, kĺže sa po ľade, ale zároveň čaká, kedy príde moment, že sa pod ním ľad preborí. Aj ja sa momentálne tak príjemne kĺžem a teším sa zo života. No a pevne verím, že sa ten ľad podo mnou nepreborí a že sa s Mirkom dokĺžem až do staroby. Uvidíme. (Smiech)
