Japonsko si prvý jadrový útok v dejinách ľudstva, ktorý 6. augusta 1945 podnikli Spojené štáty, pripomína v čase, keď mier a stabilitu v regióne ohrozuje svojimi jadrovými ambíciami severokórejský diktátor Kim Čong-un. "Takéto peklo nie je záležitosťou minulosti. Kým jestvujú jadrové zbrane a politici hrozia ich použitím, hrôzy, ktoré sa s nimi spájajú, sa v každej chvíli môžu objaviť v našej súčasnosti," povedal podľa agentúry AP na dnešnom spomienkovom zhromaždení v Hirošime jej starosta Kazumi Macui.
Dňa 6. augusta 1945 o 08.15 h miestneho času nad Hirošimou, prístavným mestom na ostrove Honšu, americké bombardovacie lietadlo B-29 Enola Gay zhodilo na centrum mesta z výšky desiatich kilometrov jadrovú nálož na padáku. Nasledoval oslepujúci záblesk a rozľahol sa výbuch prvej atómovej bomby nazvanej Little Boy (Chlapček), zloženej z uránu U-235 s hmotnosťou štyri tony, dĺžkou päť metrov a silou 20.000 ton TNT.
Nad mestom sa zdvihol oblak zeme, prachu a dymu. Výbuch zničil dve tretiny mesta; v centre Hirošimy zostalo stáť len 20 budov, ktoré boli postavené z betónu. Bezprostredne zahynulo 70.000-80.000 ľudí a vyše 100.000 utrpelo ťažké zranenia. Na následky ožiarenia neskôr zomreli desaťtisíce ľudí a postihnutou ostala ďalšia generácia.
Japonsko niekoľko dní po zhodení druhej atómovej bomby na Nagasaki (9. augusta) kapitulovalo. Tým sa skončila druhá svetová vojna v Ázii. Na mieste epicentra výbuchu, Ústrednom námestí v Parku mieru, vybudovali v rokoch 1949-56 pamätný komplex podľa návrhu architekta Kenzóa Tanga. Od roku 1955 sa v Hirošime a Nagasaki každoročne konajú medzinárodné konferencie za zákaz atómových a vodíkových zbraní.
