Jeho čaru dokonca podľahne aj cisárovná Mária Terézia. Komédia sa nakrúcala na viacerých miestach Slovenska, napr. v Manínskej tiesňave či na Hrade Červený Kameň.
Lasica a Satinský
Hoci Jozef Kroner (†73) stvárnil množstvo nesmrteľných postáv, zahral si v oscarovom filme Obchod na korze i v kultovej ságe Tisícročná včela, pre mnohých navždy zostal Pachom.
Režisér Martin Ťapák (†88) ho ako hrdinu zbojníckej komédie nosil v hlave už odvtedy, čo sa stretli na začiatku 60. rokov pri nakrúcaní Bielikovho Jánošíka. Celý film je popretkávaný vtipnými hláškami zbojníkov. „Na konéééé,“ zavelí zbojnícky kapitán Pacho. „Ale my kone nemáme,“ upozorní ho druh. „Tak utekajme!“ Práve tieto skvosty mali na svedomí Milan Lasica (77) a Julo Satinský (†61), ktorí sa podieľali na scenári. Lenže v tom čase boli v nemilosti komunistov, mali zakázanú umeleckú činnosť, a tak sa ich mená nemohli ani len objaviť v titulkoch.
Depresie
Jožka Kronera budú mať diváci navždy zapísaného v srdciach ako jedného z najväčších slovenských hercov. Pritom úspech uňho sprevádzali aj trápenia. Režisér Juraj Jakubisko po rokoch priznal, že Kroner v čase nakrúcania Tisícročnej včely trpel ťažkými depresiami a dokonca neveril, že sa z vážneho duševného ochorenia dostane.
Pán herec mal i ďalšie veľké tajomstvo. Roky platil alimenty na svojho nemanželského syna Martina (53), ktorý bol dôsledkom milostného vzťahu s produkčnou z televízie.
Komunista Blaškovič
Zbojníka Ondra z Pachovej družiny si zahral ďalší významný slovenský herec - Dušan Blaškovič (†71). Dubnický rodák vo svojich úlohách zväčša predstavoval mocného slovenského chlapa. Kolegovia si ho pamätajú ako veľmi férového človeka.
Blaškovič bol ako mladík úprimne oddaný myšlienke komunizmu, dokonca sa zúčastnil výstavby vážskej Priehrady mládeže pri Púchove a pracoval aj na Trati mládeže v Štiavnických vrchoch. Neskôr, už ako známy herec, zastával funkciu v previerkovej komisii divadla, ktorá zisťovala lojálnosť zamestnancov k režimu. „V rámci svojej funkcie sa však snažil ľuďom pomáhať. Zo zmien, ktoré nastali na jar 1968 v Československu sa úprimne tešil. V čase normalizácie si chcel zachovať tvár, no i miesto, aby vládal uživiť rodinu. Smútok častejšie tlmil alkoholom,“ priznala dcéra Ľubica.
V posledných rokoch Blaškoviča trápili silná cukrovka, bolesť kolien a srdcové problémy. Napriek tomu sa dennodenne dokázal koncentrovať na kvantá textu dabingu. V septembri 2001 nahrával v rozhlase, keď počas práce nečakane odpadol. „Ocko si myslel, že mu praskol žalúdočný vred, to bolo vo štvrtok. V sobotu ho otvorili a lekári s hrôzou zistili, že rakovina zasiahla celú brušnú dutinu,“ opísala posledné chvíle jeho dcéra Ľubica Blaškovičová.
