Odborníci z Vihorlatského múzea jej pod dohľadom etnológa úplne vymenili hlinené omietky a nátery. Pri práci použili dávnu dobovú technológiu. Celá oprava ich pritom vyšla len na 200 eur. Nebesky modrý domček už obdivujú dokonca aj Američania.
Klenovská drevenica už zďaleka zaujme svojím blankytne ružovým sfarbením. „Je veľmi krásny. Prišli sme sem po rokoch, aby sme zistili, ako kedysi bývali naši predkovia. Žijeme teraz v Colorade a vo Vermonte,“ prezradila Dana (31). Domček patrí medzi najstaršie objekty skanzenu Vihorlatského múzea. „Pochádza z Klenovej z 20. storočia. Jeho konštrukcia je zrubová, na nej má hlinenú omietku zvonku aj zvnútra. Stojí na kamennej podmurovke. Unikátny je tým, že nemá hospodársku časť. Iba obytné priestory, ktorým dominuje veľká pec,“ opisuje etnológ Jozef Fundák.
Svojpomocná práca
„Na niektorých miestach celkom opadala hlinená omietka. Pôvodne sa na omietanie získavala ílovitá hlina zo špeciálnych ložísk. My sme mali hlinu z vaľkov starého domu. Tie sme rozdrvili, namočili a zmiešali s posekanou slamou,“ pokračuje etnológ. Zmes opatrne nanášali na drevené trámy. Po vyschnutí ešte niekoľkokrát zahladili jemnou zmesou. Na záver natreli vápnom a farebným náterom s modrou skalicou ako kedysi. „Všetko sme zvládli svojpomocne. Pomohli nám aktivační pracovníci,“ teší sa Fundák.