Pre Nový Čas Nedeľa scestovaný mladík porozprával o nebezpečnej Jamajke, svojich dobrodružných potulkách, ale aj o tom, ako mu takmer v začiatkoch skrachoval biznis.
Pôvodne chcel byť muzikantom a radosť z hudby odovzdávať publiku. Osud ale nakoniec rozhodol ináč a dnes by už Rasťo Pružinec nemenil. „Zistil som, že na robenie hudby nemám dostatočné vlohy, minimálne na tej úrovni, aby ma to uživilo. Tak som na to išiel z opačnej strany. Rozhodol som sa, že budem hľadať interpretov a založím vlastný festival,“ vracia sa do minulosti otec známeho multižánrového festivalu Uprising. Písal sa rok 2006, Rasťo mal 21 rokov a v jeho smelých plánoch ho definitívne utvrdili pobyty na Jamajke a v Kalifornii.
Založil dom
Po návrate na Slovensko sa spolu so svojím parťákom Sveťom Moravčíkom zapálene pustili do práce. Ale ako to už býva, na začiatku prevažovali laický idealizmus, veľké oči a nedostatok peňazí. Keďže rozpočet na festival sa pohyboval v desaťtisícoch eur, hrozilo, že Pružinec bude musieť založiť aj rodičovský dom. Ambiciózni chalani však našli v núdzi pomocnú ruku. „Pomohol nám pán Pavol Daněk, ktorý viac ako štyridsať rokov organizuje Bratislavské jazzové dni. Dával nám rozumy, veľmi nám pomohol a nepriamo sa zaručil, že nebudeme musieť predávať dom,“ spomína s nostalgiou Rasťo.
Lenže cestu za úspechom sprevádzali i naďalej napätie a risk. „Peniaze nám požičiavali rodičia i priatelia, látali sme to, ako sa len dalo,“ opisuje organizátor, ktorý v tom čase vkladal veľké nádeje aj do sponzorov. „Jeden nemenovaný generálny partner nám prisľúbil vyššiu sumu peňazí. Na základe toho sme na prvý ročník Uprisingu v roku 2007 chceli dotiahnuť veľké mená. Tých peňazí sme sa ale nikdy nedočkali. Bolo týždeň pred festivalom a my sme predali len tristo vstupeniek,“ prezradil Pružinec, ktorý už myslel na najhoršie, keď zrazu opäť svitla nádej. „Vyzeralo to na obrovský prúser a že nakoniec budeme musieť predať aj rodičovský dom. Lístky sa ale zrazu začali rýchlo predávať a zostali sme len v miernom mínuse.“
Pravé reggae
Nápady a inšpirácia sa na Rasťa lepili najmä počas cestovania. Už ako sedemnásťročný sa vybral s ruksakom na skusy do sveta, kde spoznal hudobníkov, ktorí teraz chodia hrávať na jeho festival. Učaroval mu najmä Nový Zéland, kde počas strednej školy študoval. „Mal som tam predmety ako hudba, vyrezávanie do dreva či varenie. Vybral som si schválne také ležérnejšie predmety, aby som si to tam mohol lepšie užiť,“ priznáva s úsmevom. A práve na Novom Zélande našiel to, čo dlho hľadal. „Vo Wellingtone, kde som rok býval, som objavil pravú lásku k hudbe, zvlášť k reggae. Organizoval som tam aj niekoľko hudobných akcií.“ No všetko sa netočilo vždy len okolo hudby, na svojich dobrodružných výpravách si Rasťo privyrábal, ako sa len dalo.
„Pracoval som na ovocných farmách, robil som rôzne terénne úpravy a dokonca som sa živil aj pouličným bubnovaním. Ináč, vždy som sa snažil zarobiť si skôr pred cestovaním, aby som sa v danej krajine nemusel trápiť s prácou,“ vysvetľuje mladý muž, ktorý má krížom-krážom pochodenú aj Strednú Ameriku a Áziu.
Nebezpečná Jamajka
Kolískou reggae je Jamajka, odkiaľ pochádzal aj najznámejší hudobník tohto žánru - Bob Marley. Uvoľnená, pohodová a rytmická hudba, ktorá akosi spontánne vyzýva do tanca, tam vznikla v 60. rokoch minulého storočia. Len málokto však tuší, že slovo reggae vzniklo z jamajského slova streggae, ktorým miestni označujú prostitútku alebo nevhodne oblečenú ženu.
Spoznávať Jamajku a obľúbenú hudbu sa vybral aj Rasťo. No priznáva, že nebolo všetko také, ako si zo začiatku predstavoval. „Mal som 21 rokov a prišiel som tam tak trochu ako naivný turista s vidinou pohodičky a Boba Marleyho,“ hovorí dnes skúsený cestovateľ a spomína, že vytriezvenie prišlo pomerne rýchlo. „Z môjho pohľadu je to krásna, ale nebezpečná krajina a treba si dávať pozor. Bol som tam tri týždne a stačilo mi. Obrazne povedané, v uliciach tam cítiť pušný prach.“ Keď sa totiž v Kingstone, hlavnom meste Jamajky, zotmelo, nebolo mu všetko jedno. „Je to tam nebezpečné. Hlavne, ak človeku chýba pud sebazáchovy, môže sa mu tam niečo stať. Keď som si tam našiel kamarátov, ukazovali mi na tele rôzne jazvy po guľkách. Je to veľmi živá krajina a dejú sa tam veci,“ hovorí Rasťo, ktorému na druhej strane učarovala krása exotickej krajiny.
Veľké hviezdy
Na hudobný festival Uprising chodia vystupovať veľké mená aj z Jamajky, a preto si ho hudobníci v Amerike považujú. „Kolega organizátor Sveťo Moravčík bol na Jamajke viackrát. Počas svojho posledného pobytu už radšej ani nehovoril, že robí Uprising, lebo by sa tam na neho vrhli všetci muzikanti. Náš festival je tam pojem a mali sme odtiaľ už skoro všetkých zásadných muzikantov,“ vysvetľuje Rasťo. A kým pred troma rokmi bol hlavným ťahákom Uprisingu Jamajčan Shaggy, iné to nebude ani tento rok. Koncom augusta totiž na bratislavských Zlatých pieskoch vystúpi hviezdny Jamajčan Sean Paul.
A preto nás zaujímalo, aké mal na organizátorov požiadavky. „Želal si, že nechce nič vyzývavé a nepraje si pôsobiť ako veľká hviezda. Odmietol drahé limuzíny a prial si niečo komfortné a priestranné. Poslal nám asi 30 typov áut, ktoré áno a ktoré určite nie. Sean Paul je obrovská hviezda, ktorá je v rádiu v každej tretej pesničke,“ pochvaľuje si veľké meno Pružinec. S hviezdami má už za desať rokov organizovania festivalu svoje skúsenosti a potvrdzuje to, čo sa dlho traduje. „Čím sú to väčšie hviezdy, tým sú skromnejší, milší a menej nároční. Zato tí menší, keď sa dostanú do Európy, majú zrazu pocit, že sú obrovské hviezdy. Ja im to, samozrejme, nepoviem, ale príde mi to veľmi smiešne. A hlavne, keď sa dostávajú do toho bodu, že začínajú byť známi, vtedy ich chytí ten rapeľ, že sú veľmi dôležití a dávajú to najavo aj svojimi nárokmi,“ uzatvára Pružinec.
