Pilot po vzlete nenastúpal bezpečnú výšku nad okolitým terénom, okrem toho sa vrtuľník počas letu stretol s lesným porastom v klesavej zákrute v prízemnej výške. Vyplýva to zo záverečnej správy vyšetrovania leteckej nehody od Leteckého a námorného vyšetrovacieho útvaru Ministerstva dopravy a výstavby SR.
Vrtuľník letel zo strediska v Poprade do horského terénu v katastri obce Strelníky, odkiaľ mal previezť zraneného pacienta do banskobystrickej nemocnice. Let vykonala popradská posádka. "Po uplynutí necelej minúty po odlete vrtuľníka počuli hasiči a záchranári, ktorí boli na mieste vzletu zvuky podobné výbuchom, ktoré boli spôsobené zrážkou vrtuľníka so stromovým porastom a jeho následným dopadom na zem," uvádza sa v záverečnej správe z vyšetrovania. Počas pádu zahynul 51-ročný pilot vrtuľníka Ján Rušin, ktorý nalietal viac ako 4649 hodín počas 15.066 letov. Na vrtuľníku typu Bell 429 nalietal 17 hodín 48 minút, z toho jednu hodinu 53 minút v noci. Pri nehode okrem pilota zahynula aj 46-ročná lekárka Patrícia Krajňáková, 32-ročný záchranár František Bartoš a 38-ročný pacient.
Po dopade vrtuľníka vznikol požiar, pričom sa počas neho spálili všetky horľavé komponenty. Prístroje, ktoré zaznamenávali priebeh letu, boli pri požiari poškodené tak, že z nich nebolo možné získať žiadne údaje. Výsledky skúmania Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru SR naznačujú, že technický stav vrtuľníka pred nehodou a ani počas nej nebol príčinou vzniku leteckej udalosti. "Komisii sa nepodarilo preukázať dôvod klesania vrtuľníka v hornatom teréne. Ak by pilot z neznámych príčin neklesal s vrtuľníkom a ostal na výške, ktorú dosiahol po vzlete zo zásahovej plochy a ďalej by nestúpal, neprišlo by k zrážke s terénom pri danom kurze letu a daný hornatý terén smerom k zdravotníckemu zariadeniu by preletel," doplnili vyšetrovatelia.
"Malá letová skúsenosť pilota na type vrtuľníka Bell 429 pri nočných letoch a súvisiaca zmena návykov získaných dlhoročnou praxou na vrtuľníku typu Agusta, mohli viesť pri únave pilota po veľkej psychickej záťaži k jeho chybám pilotáže. Pravdepodobná úľava po vzlete a nasadenie kurzu ľavotočivou zákrutou na trať sa stala dispozičným faktorom pre narušenie rutinnej činnosti posádky a premietli sa do ich ďalšej činnosti. Výsledkom boli pravdepodobne chyby v pilotáži, ktoré viedli k nevysvetliteľnej zmene režimu letu," píše sa v správe. Ako spolupôsobiace príčiny pádu vrtuľníka vyšetrovacia komisia uviedla aj let v náročnom horskom terénne za špecifických podmienok, nakoľko išlo o astronomickú noc.
