V pondelok si pripomíname vpád vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa, ku ktorému došlo v noci z 20. na 21. augusta 1968. "Čo také hrozné, aký zločin spáchali obyvatelia Československa, že sa 21. augusta 1968 znenazdajky ocitli v úplne inej 'údesnej' krajine?" zamýšľa sa hlava štátu na sociálnej sieti. Pripomína hučanie tankov, tisíce vojakov, streľbu, únos Alexandra Dubčeka a ďalších politikov do Moskvy. "Tým všetkým nás obdarovali tí, ktorí sa z noci do rána premenili zo spojencov a bratov na okupantov," poznamenal.
Kiska spomína odchod sovietskych vojsk z nášho územia v roku 1991, ako aj vstup Slovenska do Európskej únie a NATO. "V dobrých rodinách i v zdravej spoločnosti panuje zvyk pripomínať si svoju minulosť, jej svetlé stránky i tiene. Minulosť nezmeníme, no vďaka pamäti a pochopeniu toho, čo sa stalo, môžeme lepšie ovplyvniť svoju budúcnosť a nedopustiť, aby ktokoľvek siahal na našu slobodu," uzavrel Kiska.
Pred 49 rokmi vtrhli na územie Československa vojská Varšavskej zmluvy. Táto vojenská invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny. Okupácia Československa mala zastaviť a aj zastavila demokratizačný proces v ČSSR označovaný ako Pražská jar. Počas nej sa časť komunistických funkcionárov pokúsila o zvrat politiky smerom k demokracii, v rámci možností vtedajšej doby. Na čelo demokratizačného procesu sa postavil Alexander Dubček, od januára 1968 aj prvý tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ).
