Ani najstarší pamätníci si nespomínajú na takú nízku hladinu priehrady, podľa rybárov je nižšia o minimálne tri metre oproti priemeru a aj o päť metrov oproti maximu. "Pre nás rybárov je situácia veľmi zlá. Tam, kde boli tri metre vody, je dnes suchota. Nemôžeme chytať ryby. A z rigolov, kde aj voda je, ju nedokážeme vytiahnuť, pretože 20 metrov od brehu je bahno. Mám 54 rokov, ale nepamätám si, že by niekedy bol takýto stav vody," povedal rybár Martin.
Predseda Klubu vodných motoristov Vladimír Skáčik poukázal na zlý prístup správcu toku, ktorý s hladinou manipuluje bez toho, aby vodných motoristov informoval. "Plavidlá sú na suchu, ničia sa im motory aj samotné lode. Vodné športy sa nedajú robiť vôbec, niet tam vody. Chodili sem vodní motoristi z Česka, ktorí využívali vodnú plochu. Prichádzame tak o financie, z ktorých platíme nájomné správcovi toku. Prakticky úplne je znemožnený rybolov, rybári sa k vode jednoducho nedostanú," priblížil Skáčik s tým, že im nikto nevie povedať skutočnú príčinu katastrofálneho poklesu vodnej hladiny. "Ak v minulosti rapídne klesla vodná hladina, bolo to na deň dva, teraz to trvá už dva týždne," zdôraznil Skáčik.
Hrozí úhyn rýb
Podľa ichtyológa Jána Kohúta zo Slovenskej rybárskej agentúry rapídny pokles hladiny spôsobuje výrazné zníženie objemu vody v priehrade. "Toto má za následok zvýšenie teploty vody, s čím priamo súvisí zhoršenie kyslíkovej bilancie. Ryby majú nedostatok nielen priestoru, ale aj kyslíka, môže nastať dusenie až úhyn. Obnaženie dna spôsobí aj úhyn prirodzenej potravy rýb bentosu. Ryby na pokles hladiny vo vodnej nádrži reagujú tak, že sa snažia nájsť iné stanovištia s dostatkom vody, čo v nádrži v podstate už nie je možné. Studenomilné lososovité ryby sa snažia uniknúť ako prvé. Okrem nich sú najviac postihnuté oba druhy hlaváčov, tie na rozdiel od lososovitých v podstate nedokážu migrovať, tu býva úhyn často až 100-percentný," priblížil Kohút.
Vinu hádže jeden na druhého
Podľa hovorcu Slovenského vodohospodárskeho podniku Pavla Machavu všeobecne sa vodná nádrž (VN) Nosice riadi schváleným manipulačným poriadkom, kde je predpísaná maximálna a minimálna nadmorská výška hladiny od 279,60 do 274,60 metra nad morom, vodná stavba Nosice je vybudovaná pre energetické využitie. "Vzhľadom na hladinový režim posledných dní nedošlo ku kritickému stavu vodnej hladiny, pretože bol dodržaný manipulačný poriadok vodnej nádrže. "Hladinový režim v bežnom období (bez povodňových prietokov) je v kompetencii Vodnej elektrárne Trenčín (VET), ktorá má naplánovanú výrobu v týždenných cykloch a s tým súvisiaci aj hladinový režim na celej Vážskej kaskáde," uviedol Machava. Ako dodal, dočasné zníženie hladiny bolo realizované na základe požiadavky zhotoviteľa železničného mosta cez vodnú nádrž Nosice. V nedeľu 20. augusta, kedy bola hladina priehrady najnižšia, bola hladina počas dňa vo výške od 274,67 metra nad morom do 275,53 metra nad morom.
Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) ako investor modernizácie železničnej trate vylúčili, že by rapídne zníženie hladiny súviselo s prácami na rekonštrukcii železnice. "Ak zhotoviteľ požaduje manipuláciu s výškou vodnej hladiny, požiadavku adresuje správcovi toku a Slovenským elektrárňam, ktoré poskytujú vyjadrenie k požadovaným výškam hladín na základe vlastných priorít. Zhotoviteľ stavby však požaduje úpravu výšky vodnej hladiny v rozpätí dvoch - troch dní," uviedla Ivana Popluhárová z komunikačného odboru ŽSR s tým, že naposledy zhotoviteľ stavby požadoval výšku vodnej hladiny na úrovni 276,8 metra nad morom, pričom úroveň bola z neznámych dôvodov upravená na 275,5 metra nad morom. "Odporúčame obrátiť sa na správcu vodného toku," doplnila Popluhárová.
Podľa hovorcu Slovenských elektrární Miroslava Šarišského Slovenské elektrárne môžu s výškou hladiny manipulovať podľa schváleného plánu v určitom definovanom rozsahu. "Ak je to iná požiadavka, tam rozhoduje Slovenský vodohospodársky podnik. Pokiaľ viem, toto je ten prípad," doplnil Šarišský.
