Najdôležitejšou výzvou pre Fica, hlavu Francúzska Macrona a šéfov vlád Češka a Rakúska je smernica o vyslaných pracovníkoch, o ktorej sa v týchto dňoch v EÚ horúčkovito rokuje. „Vyriešenie tejto témy je v národnoštátnom záujme Slovenska,“ zdôraznil premiér Fico. Zrovnoprávnenie pracovných podmienok vysielaných zamestnancov sa skloňuje už od minulého roka. Týka sa to 2 miliónov obyvateľov EÚ, z čoho 60-tisíc sú Slováci, ktorí pracujú pre slovenské firmy v zahraničí. Práve oni by mali vonku zarobiť toľko, koľko ich tamojší kolegovia. „Slovensko nikdy neodmietalo prijatie ďalších opatrení, ktoré by zabránili zneužívaniu vysielaných pracovníkov, zhoršovaniu ich pracovných a životných podmienok počas vyslania, prípadne na úkor pracovníkov zvýhodňovala zamestnávateľov,“ uviedlo Ministerstvo práce SR. Poslankyňa Obyčajných ľudí Veronika Remišová však upozorňuje, že Slovensko potrebuje prechodné obdobie. „Nie jednoročné, ale minimálne päťročné, aby sa naše podniky na túto zmenu vedeli pripraviť,“ zdôraznila.
Dohodnú sa do októbra?
K celoeurópskej dohode by malo dôjsť čoskoro. „Európska komisia (EK) má veľký záujem o to, aby sa široká politická dohoda medzi členskými krajinami o eurosmernici o vysielaní pracovníkov dosiahla počas októbrového zasadnutia ministrov práce a sociálnych vecí,“ uviedol podpredseda EK Maroš Šefčovič s tým, že potom bude na rade rokovanie s europarlamentom. „Chceli by sme, aby súčasná komisia v rámci svojho mandátu, ktorý vyprší do roku 2019, odchádzala s tým, že sme vybudovali solídny sociálny pilier a že smernica je schválená,“ dodal Šefčovič, podľa ktorého je kľúčové, aby sme sa vyhli sociálnemu dampingu. „Zmena tejto smernice bola prioritou francúzskeho prezidenta vo volebnej kampani. Preto vyzývam Roberta Fica, aby žiadal za tento ústupok podporu Francúzska v otázke premiestnenia Európskej agentúry pre lieky na Slovensko,“ dodáva Remišová.
Fico spolu s českým premiérom Sobotkom však chcú v Salzburgu otvoriť aj otázku približovania zárobkov a životnej úrovne na západe a východe Európy. Sobotka minulý týždeň povedal, že Macrona a Kerna vyzve, aby francúzske a rakúske firmy vo svojich pobočkách v Česku výraznejšie zvyšovali mzdy. Rovnakú rétoriku má aj Fico, ktorý už pri štrajkoch vo Volkswagene dal najavo, že stojí za slovenskými zamestnancami, ktorí žiadajú platy, aké majú ich nemeckí kolegovia. Podľa Šefčoviča by sa Slovensko mohlo zhostiť úlohy mediátora voči krajinám strednej Európy.
Pavol Szalai analytik Euractiv.sk: Ak má EÚ fungovať, platy sa musia zbližovať
- Pozícia Slovenska bola dlho taká, že je priordzené, keď naši ľudia majú nižšie platy a sme radi, že majú prácu v zahraničí. Premiér v posledných týždňoch pozíciu zmenil a hovorí, že chceme, aby sa platy domácich a vyslaných pracovníkov priblížili, a to preto, raz k nám môžu prísť pracovníci z iných krajín, napríklad z Balkánu. Pokiaľ ide o približovanie platov v pobočkách firiem v rôznych krajinách na západe a východe Európy, tak pokiaľ má dlodobo EÚ fungovať, tak sa platy musia zbližovať. Na jednej strane preto, aby Východná Európa nebola frustrovaná, že má nižšie platy a na druhej strane, aby západ nemusel hovoriť o lacnej a nekalej konkurencii z východu.
Zdvihli by ste mzdy Slovákom na úroveň materských spoločností?
OMV - Rakúsko
Ľubica Slabejová, hovorkyňa OMV Slovensko
- Spoločnosť OMV Slovensko sa k daným otázkam nevyjadruje.
STRABAG- Rakúsko
Edita Novotná, hovorkyňa Strabag SR
- Detaily návrhu, ktorý na rokovanie prináša slovenské strana nepoznáme a nie sme teda schopní sa k nim kompetentne vyjadriť. Koncern STRABAG má stanovené pravidlá, aby odmeňovanie v rámci skupiny bolo nediskriminačné.
AXA - Francúzsko
Jiří Cívka, PR manažér AXA banky
- Vývoj diskusie starostlivo sledujeme, téma je však natoľko komplexná, že by bolo predčasné ju komentovať, kým nie je na stole konkrétny návrh, ktorý bude zohľadňovať napríklad súvisiace ekonomické dopady.
Peugeot - Francúzsko
Peter Švec, hovorca PSA Groupe Slovakia
- Rozhodli sme sa nereagovať na túto tému vo vzťahu k rokovaniu premiéra.
Priemerné zárobky v niektorých krajinách EÚ
Krajina Hrubá mzda
Luxembursko 4 412 €
Holandsko 3 892 €
Rakúsko 3 452 €
Belgicko 3 401 €
Nemecko 3 192 €
Spojené kráľovstvo 3 183 €
Írsko 3 133 €
Francúzsko 3 067 €
Taliansko 2 560 €
Česká republika 1 065 €
Poľsko 938 €
Slovensko 912 €
Maďarsko 849 €
Rumunsko 732 €
Bulharsko 531 €
Vysielanie je veľký problém
Čoraz viac slovenských firiem sa uplatňuje na trhoch v Európskej únii. Problém je, že v budúcnosti by museli na svojich zamestnancov vynakladať oveľa viac peňazí. Európska komisia presadzuje zásadu - rovnaká odmena za rovnakú prácu na jednom mieste. „Toto je najpodstatnejšou a zároveň najkontroverznejšou zmenou v návrhu smernice,“ hovorí minister práce Ján Richter. Vyše 10 krajín Únie postupne avizovalo nesúhlas s návrhom komisie. Argumentujú najmä načasovaním zmien a spochybňujú ich nevyhnutnosť. Vysielanie pracovníkov je bežné najmä v stavebníctve, priemysle, niektorých službách a v doprave a týka sa okolo 60-tisíc zamestnancov slovenských firiem.
O čom sa diskutuje
- či sa budú vyrovnávať základné mzdy alebo odmeny v celkovej výške, bez ohľadu na jednotlivé zložky
- či sa zásada rovnakých odmien bude týkať aj vysielania pracovníkov v sektore dopravy
- či sa zmeny musia premietnuť do národnej legislatívy najmenej do 2 rokov alebo najmenej do 3 rokov
Mzdy Slovákov klesli
- vysielaní pracovníci majú sociálne poistenie na Slovensku
- z údajov Sociálnej poisťovne vyplýva, že ich príjmy sa zvyšujú výnimočne, v priemere sa dokonca znižujú
- kým v roku 2016 bol priemerný vymeriavací základ vyslaného pracovníka 1 325,29 €, v roku 2017 klesol na 1 216,02 € väčšina zamestnávateľov uprednostňuje odmeňovanie na najnižšej možnej úrovni (minimálna mzda v tej-ktorej krajine)
