V Bratislavskom kraji chce zaviesť dopravu zadarmo. Podmienkou má byť trvalý pobyt v kraji. Frešovým cieľom je tak dosiahnuť vyššie príjmy župy z podielových daní. Hovorí pritom o miliónoch. Väčšina analytikov však z jeho nápadu nadšená nie je. Podľa nich ide o populizmus a kvalita dopravy pôjde dolu vodou. Čo im ešte na doprave zdarma prekáža?
Frešo sa pri doprave zdarma inšpiroval estónskym Tallinnom. Tu sa podľa neho po zavedení nového systému prihlásilo do štyroch rokov na trvalý pobyt 8 z 10 predtým neregistrovaných ľudí, čo do mestskej kasy prinieslo nemalé peniaze. A to je Frešovým cieľom v Bratislavskom kraji. Bezplatnej preprave by podľa neho pomohlo už len aktualizovanie čísiel Štatistického úradu o počte obyvateľov, od ktorých sa výška podielových daní pre mesto či kraj odvíja. „Ak by zavážili aj čísla z registra obyvateľov, tak by sa počet obyvateľov kraja zvýšil o 55-tisíc na 685-tisíc a daňové príjmy župy by vzrástli o 7,5 percenta. To je asi 6,3 milióna ročne,“ uviedol Frešo. Okrem toho predpokladá, že za prvý rok by sa na trvalý pobyt prihlásilo ďalších zhruba 70-tisíc ľudí. Už to by podľa neho stačilo na to, aby sa na dopravu zdarma nedal ani cent navyše z existujúcich rozpočtov.
Nutná je spolupráca s mestom
V súčasnosti kraj dotuje dopravu sumou 12 miliónov €. Ďalších 8 miliónov € sú príjmy z cestovného.Hlavné mesto nalieva do Dopravného podniku Bratislava až 6 miliónov € ročne. Dofinancovanie výnosov z cestovného je zhruba 43 miliónov € ročne. Aby doprava zdarma fungovala nielen v kraji, ale aj v rámci MHD, musel by mať Frešo spoluprácu s mestom. Otázne je, kto by na ňu pristúpil. Posledný kandidát, ktorý s takýmto nápadom prišiel, bol Marián Kočner pred vyše 10 rokmi. Podľa Freša by však nesúhlas s dopravou zadarmo znamenal pre budúceho kandidáta na primátora politickú samovraždu.
Prehlásenie pobytu sa oplatí
Anton Marcinčin, splnomocnenec vlády pre podporu najmenej rozvinutých okresov
- Je to veľmi užitočné. Ak sa niekoho spýtate, či by chcel znížiť svoje náklady na cestovanie výmenou za to, že by „zlegalizoval“ svoj pobyt, tak každý povie áno. Hovoríme o veľkých sumách aj o určitom komforte. Očakávam, že v prvom roku by sa po rozumnej kampani prihlásilo prvých 100-tisíc ľudí. Prehlásiť si trvalý pobyt zahŕňa množstvo povinností a strateného času. Pokiaľ z toho získam zhruba 300 € ročne, tak sa mi to oplatí.
Je to ekonomický populizmus
Radovan Ďurana, analytik Iness
- MHD človek využíva na základe potreby. Kto ju nepoužíva, platí ju nepriamo. Ak by bola doprava zadarmo, tak tí, ktorí nevyužívajú MHD, by ju financovali v rovnakej miere ako tí, ktorí ju využívajú. To je ekonomický populizmus. Samotný problém s trvalými pobytmi by mal byť riešený systematicky a tými zákonmi, ktoré majú priamy vplyv na príjmy Bratislavy. Malo by sa to aplikovať na celé Slovensko.
Zníži sa komfort cestovania
Rastislav Cenký, riaditeľ Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo
- Stojí to na vode. Cieľová skupina nie je taká, ako si myslí. Ak by sa zaviedla bezplatná preprava v tých podmienkach a ekonomických rámcoch, tak značne zníži komfort pri cestovaní. Už dnes máme spoje preplnené a stoja v zápchach. Ak získame ďalších cestujúcich, potrebujeme ďalšie spoje. Musíme sa pozrieť na to, ktoré kroky spravil Tallinn predtým, než zaviedol bezplatnú prepravu. My sme ju ani nezoptimalizovali. Prečo neprišiel s konštruktívnym návrhom skôr počas ôsmich rokov? Reálne na to nemá ani kompetencie.
Bezplatnosť je neefektívne riešenie
Ján Kovalčík, analytik INEKO
- Radi sa pozrieme, či župan riadne započítal všetky náklady, ktoré by si dotovanie dopravy zadarmo vyžiadalo. Spravidla je nákladov viac, než politici pripúšťajú. Napríklad za vlaky zadarmo platíme v skutočnosti 2-násobne vyšší účet, ako priznala vláda. V kraji je veľký priestor na zatraktívnenie verejnej dopravy. Ale bezplatnosť je len populistické, nie efektívne riešenie. Ak chce niekto motivovať ľudí, aby sa v regióne prihlásili aj na trvalý pobyt, mal by hľadať iné, viaceré motivácie.
