Pre Nový Čas si na hrôzy 2. svetovej vojny zaspomínal veterán Štefan Minarovič (91) z Bratislavy. „Boli to ťažké boje. Mali sme len pechotné zbrane a proti nám stál prápor SS vyzbrojený ťažkou technikou, tankami a mínami,“ hovorí muž, ktorý bojoval ako strelec ľahkého guľometu. „Nemali sme veľké skúsenosti. Učili sme sa za pochodu. Prvé dni som prežíval ťažko, medzi nami bolo mnoho ranených a mŕtvych, lebo sme si nedávali pozor. Pomaly sme si ale zvykali - aj na smrť, aj na taktiku nepriateľa,“ spomína veterán, ktorý neraz hľadel smrti do očí.
„Raz, keď sme s Nemcami stáli oproti sebe len na meter či dva, sa mi ako na potvoru zasekol guľomet. Vtedy som prežíval strašné muky. Zachránilo ma, že som mal pri sebe ešte niekoľko granátov,“ tvrdí.
Dostal otravu krvi
Boje si vypýtali svoju daň a Štefan utrpel 15. októbra 1944 v Kozelníku ťažké zranenia. „Črepina z míny sa mi zasekla až do kosti. Dostal som otravu krvi a chceli mi amputovať ruku, našťastie mi ostala,“ dodáva bojovník. Mier si ho napokon počkal na Morave, kam odišiel bojovať. „Tam som prežil aj Deň víťazstva nad fašizmom. To bola obrovská radosť, celý kraj ožil,“ dodal jeden z posledných žijúcich bojovníkov v SNP.