Všetky oznámenia prokurátori odložili ako neodôvodnené. "Všetky trestné oznámenie podaná na spolkovú kancelárku sa ukázali byť neopodstatnené,” uviedla Frauke Köhlerová, hovorkyňa Spolkového štátneho zastupiteľstva, ktoré sídli v Karlsruhe a je zodpovedné za vyšetrovanie prípadov súvisiacich s vnútorným aj vonkajším ohrozením štátu.
Trestná sťažnosť podaná voči Merkelovej obsahovala z väčšej časti návrh na začatie trestného stíhania za vlastizradu. Podľa denníka Mannheimer Morgen pochádza väčšina trestných oznámení z okruhu ľudí blízkych strane Alternatíva pre Nemecko (AFD), ktorá je známa protiimigračnou rétorikou. Na vrchole krízy utečencov mala AfD v prieskumoch verejnej mienky až 14 percentami, v súčasnosti by stranu podporilo podľa rôznych volieb od siedmich do desiatich percent voličov. Po nemeckých voľbách 24. septembra jej členovia takmer určite zasadnú v Spolkovom sneme.
Podľa odporcov sa kancelárka Merkelová dopustila zrady priateľskou politikou voči migrantom. V septembri 2015 sa predsedníčka nemeckej vlády a Kresťanskodemokratickej únie (CDU) z humanitárnych dôvodov rozhodla prijať utečencov, ktorí sa dostali po takzvanom balkánskom chodníku do Maďarska, kde im ale úrady v ďalšej ceste do strednej Európy bránili. V roku 2015 prišlo do Nemecka celkovo 890 000 utečencov. Odvtedy však Berlín prijal alebo podporil niektoré opatrenia v EÚ na spomalenie prílivu migrantov.
