Natrieť si na chlieb po výstupe na vrchol chutnú nátierku Májku, to je taká malá odmena. Kedysi sa v socialistickom Československu vyrábala v niekoľkých závodoch, vrátane konzervární v Poprade. Po rozpade republiky sa však pre obľúbenú paštétu začala obchodná vojna.
Poprad nie je len mesto pod Tatrami so službami pre cestovný ruch. Jeho história je aj históriou priemyslu. Pred viac ako dvesto rokmi stál v Poprade pivovar, papiereň, tehelňa. Prvý vlak prišiel do Popradu 8. decembra 1871 a už v roku 1922 tu boli v dielni Halath a spol. opravárenské dielne pre Česko-slovenské dráhy. V tom čase v Poprade vznikala aj potravinársko-liehovarnícka konzervárenská výroba.
Jediní
Firma Kleinberger a spol. sa okrem iného zaoberala výkupom, sušením a spracovávaním lesných plodov. Už vtedy sušené slovenské huby exportovali až do Ameriky. Z malých dielničiek nakoniec vyrástol na okraji Popradu potravinársky závod s výrobnými halami. A na jeho mieste dodnes stoja a vyrábajú popradské konzervárne Tatrakon. „Sme už jediná slovenská firma, ktorá ešte vyrába mäsové konzervy. Sú tu ešte štyri ďalšie konzervárne, ale tie vyrábajú džúsy, džemy či kečupy,“ vysvetľuje riaditeľka firmy Katarína Kacvinská (69), ktorá v továrni pracuje už 50 rokov a od roku 1991 je jej riaditeľkou a spolumajiteľkou.
Nielen konzervy
V roku 1963 odišla z podtatranskej dedinky Vydrník do Bratislavy na strednú chemickú školu, kde vyštudovala odbor konzervárenstvo a mraziarenstvo. V roku 1967 sa vrátila späť pod Tatry do Popradu a nastúpila ako laborantka vo Východoslovenských konzervárňach. Vtedy práve prebiehali v popradskom závode veľké zmeny vo výrobnom programe. Začali sa tu vyrábať hotové jedlá, mäsové konzervy, mäsové nátierky a populárne cestovné balíčky. Dovtedy sa tu vyrábali iba kompóty z lesného aj šľachteného ovocia. Sušili sa tu tiež huby a lesné plody. Za deň napríklad spracovali a vysušili 10 ton čerstvých šípok alebo ručne očistili a nakrájali 5 až 7 ton húb! Pri priemernom stave 58 zamestnancov to bolo úctyhodné číslo. Dnes má Tatrakon okolo 150 zamestnancov a vyrába asi 150 druhov výrobkov. Ročne z výrobných liniek vyjde 25 miliónov kusov konzerv.
Problém s Čechmi
Tatrakon svoje výrobky exportuje aj do zahraničia. Má všetky povolenia a certifikáty EÚ na výrobu a vývoz, jedine v Česku narazili na vážny právny problém. Populárnu a obľúbenú pomazánku Májka, a ešte aj iné výrobky, ktoré vyrábalo podľa jednotnej receptúry niekoľko závodov v bývalom Československu, nemôžu v Česku predávať! „Vedieme súdny spor o umiestnenie našich výrobkov na českom trhu. Jeden z veľkých českých výrobcov si dal zaregistrovať výrobné značky pomazánok, ktoré sa vyrábali v celom Československu. Jedno rozhodnutie už máme, že vyrábať ich môžeme, lebo sme ich vyrábali dávno pred registráciou značky. Teraz sa snažíme o zvrátenie zákazu umiestniť naše výrobky na českom trhu,“ hovorí riaditeľka firmy.
Keď sme ju poprosili o nahliadnutie do receptúr, veľmi sa ohradila: „Je to naše duševné vlastníctvo. Receptúru a technologické postupy si chránime. Vývoj nových výrobkov riadi dnes moja dcéra Ivana.“ Ukázala nám však veľkú knihu štátnych noriem Liehovarov a konzervární, kde mal každý výrobok presne rozpísané hmotnosti a množstvá všetkých použitých ingrediencií. „Podľa tohto návodu vyrábali za socializmu všetky potravinové fabriky jednotné výrobky. Či to bol Masný průmysl v Čechách, alebo naša Frukona n. p. Prešov. Dnes už má každý svoje receptúry,“ vyvsvetľuje.
Cestovný balíček
S výrobkom z popradských konzervární sa určite stretol každý dovolenkár, turista alebo kúpeľný hosť v bývalom Československu. Vyrábali sa tu totiž tzv. cestovné balíčky. Bola to kartónová škatuľka, ktorá obsahovala popradskú nátierku, bravčové na paprike, zeleninový šalát a puding. To boli všetko konzervy. V balíčku bol tiež ľahký plechový otvarák na konzervy, plastová lyžička, servítka a vlhčený hygienický obrúsok.
Najpopulárnejším a najúspešnejším výrobkom je dodnes Morca Della - zmes na špagety, ktorú podnik vyrába od roku 1985 a ročne jej vyrobia viac ako 3 milióny kusov. Aj pikantná nátierka Pali pochádza z Popradu. Začali ju vyrábať v roku 1984 a nátierku Májka dokonca vyrábajú v konzervárňach od roku 1971. Až 80 % výrobkov je bez chemických konzervantov a aditív.
Nová éra
V kancelárii riaditeľky sme našli ešte jednu zaujímavosť. Maketu nového závodu. „Naše budovy boli postavené pred rokom 1931. Výrobné haly síce spĺňajú všetky normy EÚ a používame najmodernejšiu technológiu, no kapacitne sme na hrane. Takže sme rozhodli, že po skoro sto rokoch sa ideme presťahovať do priemyselného areálu, kde vybudujeme nový závod za niekoľko miliónov eur. Hovorím, že je to závod pre mladú nastupujúcu generáciu. Moja dcéra Ivana (34) sa už tejto práci plne venuje a taktiež syn spolumajiteľa Peter (30) vo fabrike už zarezáva,“ usmieva sa riaditeľka Kacvinská, ktorá v októbri oslávi 70 rokov. „Už som tu asi nemala byť. Chcem ale ešte úspešne odovzdať tento podnik novej generácií v nových priestoroch,“ dodáva.