Po tom, ako sa KDH neprekrúžkovalo do parlamentu, jeho šéf Ján Figeľ svoju politickú kariéru zavesil na klinec a v súčasnosti sa pohybuje v oblasti diplomacie pod záštitou Európskej únie. Po politických bojoch sa však musí čelom postaviť ďalšej výzve, a to zákernej rakovine, ktorú mu odborníci diagnostikovali len pred pár mesiacmi. Ťažko skúšaný expolitik tak pre Nový Čas po prvý raz prehovoril o svojom trápení so zdravím, prezradil viac o návšteve špecialistov v Amerike a priznal, ako znáša prvé chemoterapie.
? Ako si spomínate na chvíle, keď ste sa túto správu dozvedeli?
- Prvý signál, že ide o vážne až zhubné ochorenie, sa objavil na začiatku mája, keď som sa po biopsii obličky na Kramároch dozvedel, že ide o primárnu amyloidózu, a neskôr to, že s takouto diagnózou sa žije zhruba 40 mesiacov. Samozrejme, že to celé človekom zatrasie. Zomknutie rodiny je teraz súčasťou mojho života. Na jednej strane vám to zasiahne do života, no na druhej obohatí priestor o množstvo spoluúčasti, pretože v živote sú najdôležitejšie vzťahy. Tie idú až za hrob.
? Aké sú prognózy odborníkov?
- Tento rok v rámci mojej práce som bol v Iraku, v Sudáne či Afrike a už tam som cítil zdravotné ťažkosti. Išlo zrejme o kombináciu dlhoročného stresu a oslabenia imunity, ktorá spôsobila zmeny v kostnej dreni, respektíve v oblasti imunity a tvorby proteínov. Zistilo sa, že ide o ochorenie kostnej drene. Primárna amyloidóza je veľmi ojedinelá a vzácna choroba. V Amerike som strávil 40 dní a liečil som sa v Salt Lake City, kde som sa dostal do naozaj dobrých rúk, a to profesionálne a aj ľudsky. Po úvodnej diagnostike stanovili liečbu, ktorá má svoje účinky, výsledky a je konštruktívna a úspešná. Pokračujem v nej aj v Národnom onkologickom ústave v Bratislave. Liečim sa chemoterapeuticky, používajú sa štandardné liečivá a trvá to 4 až 6 mesiacov. Po jednotlivých cykloch sa ukáže, či nastane remisia, návrat dobrého zdravia, alebo je potrebná transplantácia kostnej drene.
? Máte skúsenosť so zdravotnými systémami na Slovensku, ale aj v USA. V čom sa líšia?
- Doma je predsa len doma, no zároveň vidím, že doma by to mohlo byť aj lepšie. Slovensko potrebuje lepšie zdravotníctvo, a to nielen z hľadiska zariadenia a modernizácie, ale aj z hľadiska včasnosti a zabezpečenia služieb, ktoré by mal pacient dostať. Americkí lekári pracujú oveľa viac v tímoch a majú vytvorené lepšie pracovné podmienky a systém je otvorený viac pre medzinárodnú spoluprácu ako u nás.
? Viete si predstaviť, že okrem klasickej liečby podstúpite experimentálnu?
- Nie, skôr treba stavať na osvedčenom, a to čo lekári nastavili v spolupráci so Salt Lake City považujem za osvedčené. Ja osobne som vylúčil to, čo má rakovina očividne rada ako cukry, tuky či mliečne výrobky.
? Kto za vami stojí v najťažších chvíľach? Kto je vašou najväčšou oporou?
- Manželka Mária. Po prvé preto, že má zdravotné vzdelanie a viac tomu rozumie a aj preto čo medzi nami je, a to je láska. Som jej za všetko vďačný a aj mojim deťom. Akoby sme sa ešte viac zblížili, pretože im záleží na ockovi.
? Ako choroba ovplyvnila váš súkromný a pracovný život?
- Už som začal cítiť rôzne obmedzenia, keďže musím rešpektovať liečbu a chemoterapie. Skrátka človek už nemá toľko sily a výdrže. V pracovnom procese ale pokračujem aj naďalej. Budúci týždň budem na pôde OSN v New Yorku a pripravujem cesty do Egypta či Senegalu. Keďže som vyslanec EÚ pre slobodu náboženstva v zahraničí, tak mojou misiou je brániť tých ľudí, ktorí nemajú nemajú taký hlas. Práve kvôli chorobe som si uvedomil, veď čo ja, keď oveľa viac trpia na svete aj iní.
