Zostala a očividne urobila dobre, už len preto, že suverénne zvíťazila. Herečka Petra Vajdová (32) po škandále, keď ju prichytili opitú za volantom, tvrdí: „Musím ísť ďalej a zmeniť v sebe veľa vecí.“
Všetci riešili, či vás Markíza nechá v Let´s Dance, no podstatnejšie bolo, či ste tam chceli ostať vy. Chceli?
Moje prvoradé myšlienky boli, že po tomto škandále nemôžem nastúpiť, nemôžem tancovať, zabávať ľudí. Chcela som odstúpiť, stretli sme sa s vedením Markízy, povedali mi, čo ma teraz čaká, ako to funguje v šoubiznise, s médiami a so škandálmi, lebo som sa prvýkrát ocitla v takejto mediálnej honbe na svoju adresu. Vyjadrili mi plnú podporu, povedali, že za mnou stoja, pomôžu mi to prekonať a nechali mi dvere do Let´s Dance otvorené. Aj tak to bolo do konca, že nastúpim-nenastúpim, nevedeli, či poviem áno, alebo nie, ale trénovala som. Vo vnútri som mala strach a netúžila som sa prezentovať úsmevmi a tancom po svojom škandále.
Vy ste v podstate mali dve možnosti - k celej veci sa vôbec nevyjadrovať, na pol roka sa niekde zašiť a potom sa tváriť, že sa nič nestalo. Alebo sa k tomu postaviť čelom, čo ste aj urobili. Zrejme neľutujete, že ste nakoniec do šou skočili rovnými nohami.
Let´s Dance neľutujem a ďakujem televízii, že som mohla nastúpiť, ale mohla som sa k celej kauze absolútne nevyjadrovať a tváriť sa, že no a čo! Mnohí to v minulosti spravili a prekrútili aj reálne fakty.
Na druhej strane, lož má krátke nohy.
Viem, ale na Slovensku to funguje. Poznám ľudí, ktorí to využili. Ale prosím, dosť už o tom. Všetkých to už musí otravovať a naozaj je to moja súkromná vec a chyba a je už toho veľa. Musím ísť ďalej a zmeniť v sebe veľa vecí.
V prvom priamom prenose vás zaradili celkom na koniec. Nehneváte sa na Markízu, že takto akoby predĺžili vaše utrpenie?
Nie. Mám zmluvu a to, že ma dali nakoniec, bolo to ich rozhodnutie. Beriem to.
Tanečne ste okamžite odskočili kompletnej konkurencii, takže porota na vás musí používať iný meter. Vraj ste chceli kedysi byť tanečnicou...
Áno, keď som mala 12 - 13 rokov. Takže počítajme, nejakých 19 rokov som netancovala. Ale je pravda, že som chcela byť tanečnicou, no hneď ako mi na konzervatóriu povedali, že nemám na herectvo, rozhodla som sa, že budem herečka a tanec nechala tak. Dodnes to trošku ľutujem, lebo mám pocit, že môj život je tanec.
Ale to by ste už išli v tomto veku do dôchodku.
Nie, mohla by som byť napríklad trénerkou.
