Okrem celkovej spokojnosti so životom v metropolách sa prieskum zameriaval aj na to, či je pre obyvateľov 28-čky úroveň školstva a zdravotníctva dostatočná a nakoľko sú spokojní s čistotou prostredia. Naše hlavné mesto však taký dôvod na úsmev nemá. Vo väčšine kategórií je totiž na chvoste rebríčka a celková spokojnosť ľudí je len na úrovni 28 %.
Nedostatok miest v škôlkach
Branislav Kočan, Iniciatíva slovenských učiteľov
- Problémom je nedostatok miest v materských školách. Ľudia môžu negatívne vnímať aj vysokú fluktuáciu na dôležitých miestach pri predmetoch ako angličtina či informatika. Rodičia si najmä v hlavnom meste na to potrpia. Vnímajú aj výsledky medzinárodných rebríčkov, kde sa zobrazuje napr. koncentrácia vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Vidia, že v porovnaní so západom aj krajinami V4 zaostávame. Študenti chodia študovať do zahraničia. Neprispieva tomu ani časté striedanie ministrov a kauzy v rezorte.
Veci zadarmo nefungujú
Tomáš Szalay, Stredoeurópsky inštitút pre zdravotnú politiku
- Jednou z príčin nespokojnosti je, že ľudia nedostávajú to, čo čakajú a myslia si, že si to zaplatili v zdravotnom poistení. Nespokojnosť je daná tým, že zdravotníctvo je v okamihu spotreby zadarmo. Veci zadarmo nefungujú. Vidíme to napr. pri parkovaní pri nemocniciach. Teraz tam už ťažko zaparkujete. Sú aj dlhé čakacie doby. Keby sa platilo čo i len euro, vzťah medzi pacientom a poskytovateľom by bol iný. To isté platí pre pobyt v nemocnici. Výsledku neprispieva ani stav a chýbajúce investície do infraštruktúry, lebo sa do nemocníc systematicky dlhodobo neinvestovalo.
Aktivisti suplujú mesto
Jakub Kuruc, občianska iniciatíva Projekt Bratislava
- Stotožňujem sa so spokojnosťou na úrovni 28 %, je oprávnená. Vo viacerých lokalitách chýbajú smetné koše, okrem toho si stále nevieme prírodu vážiť tak, ako by sme mali. Dôkazom je vysoký počet čiernych skládok. Smutný je aj fakt, že o čistotu mesta a okolia sa mesto často nestará a jeho úlohy musia suplovať aktivisti napríklad formou brigád na zastávkach, zbieraním odpadkov vo verejných priestoroch či dokonca musia plátať výtlky, na ktoré samosprávy kašlú.
Slabá starostlivosť o zeleň
Juraj Suchánek, Inštitút urbánneho rozvoja
- V Bratislave je veľký podiel zelene, ale nemáme financie na takú starostlivosť, akú si vyžadujú. Mesto má tiež problém s dopravnou infraštruktúrou. Električkové trate sa až na malú výnimku dlhé roky nestavali. Je potrebné, aby mesto jasne povedalo, kadiaľ sa bude rozvíjať. Čo sa týka verejných priestorov, máme určitý dlh v porovnaní s ostatnými krajinami. V Prahe majú manuál tvorby verejných priestorov, kde každý investor dostáva jasnú informáciu, ako má priestory rozvíjať. Toto v Bratislave chýba.
Celková spokojnosť so životom v meste
1. Vilnius (Litva) - 98 %
2. Kodaň (Dánsko) - 97 %
3. Štokholm (Švédsko) - 97 %
4. Luxemburg (Luxembursko) - 96 %
5. Viedeň (Rakúsko) - 96 %
6. Záhreb (Chorvátsko) - 94 %
7. Amsterdam (Holandsko) - 94 %
8. Dublin (Írsko) - 93 %
9. Varšava (Poľsko) - 93 %
10. Talin (Estónsko) - 92 %
12. Praha (Česko) - 91 %
13. Berlín (Nemecko) - 91 %
14. Valletta (Malta) - 91 %
15. Helsinky (Fínsko) - 91 %
16. Budapešť (Maďarsko) - 90 %
17. BRATISLAVA (Slovensko) - 90 %
18. Londýn (Anglicko) - 90 %
19. Riga (Lotyšsko) - 89 %
20. Nikózia (Cyprus) - 88 %
21. Lisabon (Portugalsko) - 88 %
22. Brusel (Belgicko) - 87 %
23. Madrid (Španielsko) - 87 %
24. Paríž (Francúzsko) - 87 %
25. Sofia (Bulharsko) - 86 %
26. Bukurešť (Rumunsko) - 83 %
27. Rím (Taliansko) - 80 %
28. Atény (Grécko) - 67 %
* prieskum sa robil na základe spokojnosti
obyvateľov metropol
