Juncker vo svojej výročnej správe o stave Únie načrtol víziu Európskej únie po roku 2019, kde by sa eurom platilo v približne 30 členských štátoch a kde by spoločný minister financií spravoval kľúčové rozpočty určené na pomoc štátom v núdzi. Na jeho prejav pozitívne reagovalo Francúzsko, Nemecko a východoeurópski predstavitelia.
Kern, ktorý sa v októbrových parlamentných voľbách postaví proti Kurzovi, pre verejnoprávny rozhlas ORF uviedol, že na rozšírenie eurozóny a schengenského priestoru nie je dôvod, kým sa neodstránia daňové podvody, prax sprostredkovania práce pre lacnejšie firmy z východnej Európy a prekračovanie limitov vládneho dlhu.
"Jednoducho nedáva zmysel zväčšovať eurozónu pred tým, ako sa vyriešia tieto otázky, pretože inak problémy ešte viac narastú," uviedol Kern, poukazujúc na niekoľkoročný zápas Grécka s hrozbou štátneho bankrotu."Napokon pôjde iba o rozšírenie problémov a nie o zlepšenie európskej spolupráce. Domnievam sa, že takýto koncept nie je dobre premyslený," dodal kancelár.
Na Grécko ako zlý príklad členstva krajín, ktoré neplnia podmienky verejného financovania, poukázal aj Kurz. "Eurozóna a schengenský priestor sú otvorené pre každého - avšak pre tých, ktorí spĺňajú stanovené kritériá. Musíme predísť ďalšej situácii, aká nastala v Grécku," varoval Kurz.
